TRNAVA 6. februára 2015 - Zasvätení Trnavskej arcidiecézy slávili v pondelok 2. februára Deň zasväteného života. Slávnosť začali svätou omšou, ktorú celebroval arcibiskup Mons. Ján Orosch, koncelebrovali emeritný arcibiskup Mons. Ján Sokol a prítomní rehoľní kňazi žijúci na území arcidiecézy.

Trnavský arcibiskup vo svojej homílii najprv upriamil pozornosť na stretnutie múdrych starcov, Simeona a Anny s mladou Svätou rodinou, ako na obraz rehoľných komunít, kde dochádza k medzigeneračným stretnutiam, a kde v konkrétnej realite, ktorá môže byť aj trochu odlišná od pôvodných predstáv jednotlivcov, prežívajú svoje povolanie. Toto stretnutie bolo umožnené dodržiavaním Zákona a tak isto aj dodržiavanie zákona v rehoľnom živote je dôležitým prvkom, ktorý ho usporadúva a usmerňuje všetky vzťahy. Arcibiskup Ján Orosch pripomenul tri ciele pre Rok zasväteného života, ako ich vyznačil pápež František: “S vďačnosťou sa pozerať na minulosť“, „so zanietením prežívať prítomnosť“ a nakoniec „uchopiť budúcnosť s nádejou“.

Stretnutie pokračovalo obedom a programom v priestoroch budovy Arcibiskupského úradu. Páter Jozef Šuppa SJ v hodnotnej a obsahovo bohatej prednáške upriamil pozornosť na podstatné skutočnosti súvisiace so životom zasvätených: „V zasvätenom živote totiž nejde natoľko o výnimočný stav života, ako o evanjelium, ktoré chceme žiť výnimočným spôsobom, dať sa mu celí, celkom a navždy a usilovať sa žiť jeho skutočnú krásu.“ Jedna z odpovedí na otázku, čo chcú ľudia vidieť na rehoľníkoch, sa skrýva za múdrymi slovami mamy pátra Jozefa, ktorá mala veľkú úctu k rehoľným osobám: „Pozrite sa, ako vyzerajú stále mladí a akí sú radostní. To preto, lebo sú stále s Bohom.“ Vo svojej prednáške sa zamyslel aj nad nebezpečenstvami pre rehoľný život, ale zároveň pripomenul, že „viac ako ohrozenia je dôležité vidieť príležitosti, aké nám súčasný svet dáva. Potrebujeme novú horlivosť, reč a odvahu, aby evanjelium mohlo dávať ľuďom nový život. Evanjelium nás vyzýva, aby sme sa nebáli, lebo Boh je stále s nami. Nič nás nemôže odlúčiť od Božej lásky v Ježišovi Kristovi (porov. Rim 8, 39). Bolo by veľkou škodou, keby miesto v našom srdci, ktoré patrí Božej láske, Bohu samému, zaplnil strach.“