Slávenie liturgie začali obradom svetla s požehnaním ohňa na priestranstve pred Katedrálou sv. Jána Krstiteľa, pri soche pápeža sv. Jána Pavla II. Po zapálení paškálu - veľkonočnej sviece trnavským arcibiskupom Jánom Oroschom ju prijal do rúk generálny vikár Mons. Peter Šimko, aby ju v procesii niesol do katedrály. Na troch miestach katedrály zaspieval s rozžatou veľkonočnou sviecou „Svetlo sveta“. Veriaci mali v rukách pripravené vlastné sviece, ktoré si po druhom zvolaní „Svetlo sveta“ a nasledujúcej odpovedi od paškálu zapálili. Keď sa od veľkonočnej sviece rozlialo svetlo pomocou sviec veriacich po celom kostole, znamenalo to, že z Krista - prameňa spásy, sa rozlialo svetlo evanjelia a milosť spásy po celom svete, a to jeho zmŕtvychvstaním, na ktorom má účasť každý pokrstený.

 

Po príchode liturgického sprievodu do presbytéria chrámu trnavský arcibiskup pred oltárom incenzoval paškál. Potom už nasledovali čítania zo Starého zákona, po ktorých hlava Trnavskej arcidiecézy zaintonovala „Sláva Bohu na výsostiach“. V tomto momente sa v katedrále rozžali všetky svetlá i sviece na oltári a „rozviazali sa“ zvony a organ. Po čítaní z Nového zákona nasledovala homília. Predniesol ju vdp. Stanislav Žlnay, archivár a notár Arcibiskupského úradu. V homílii sa sústredil na vysvetlenie zmyslu symbolu svetla v živote kresťana. „Naša krajina je bohatá na hrady a zámky. Návštevníkom sa páči krása Bojnického zámku či mohutnosť Spišského hradu. V každom z nich ľudia radi objavujú ich skryté tajomstvo. Tajomstvo zažívame aj v tomto okamihu. Ono je však skryté a nie všetci ho vidia. Je ukryté v symboloch,“ voviedol do problematiky dnešnej slávnosti sústredene počúvajúcich veriacich kazateľ.

 

Práve v symbole svetla je ukryté tajomstvo Krista, ktorý je svetlom sveta. On symbolizuje a nielen to, on skutočne je duchovným svetlom, ktoré nám v živote ukazuje správny smer, kadiaľ máme kráčať. Čiže vďaka Kristovi človek nestráca správny smer, nemusí blúdiť vo tme neistoty a strachu. Ak by sme nemali Krista, ak by nevstal z mŕtvych, tak by bolo pre nás ľudí skutočným nebezpečenstvom neisté smerovanie. „Človek, ktorý nevie, aké hodnoty sú správne, nevie po čom má siahnuť, vtedy blúdi a pýta sa, čo je dobré a čo zlé,“ vysvetlil kazateľ Stanislav Žlnay. Vieme veľmi dobre, že Kristus o sebe povedal: Ja som cesta, pravda a život a práve v tom spočíva moment rozuzlenia, že vieme, čo je dobré a čo zlé. Najdôležitejšou skutočnosťou je fakt, že toto svetlo nedokážeme nikdy zhasnúť, môžeme ho v našom živote iba ignorovať. Kazateľ položil na záver homílie rečnícku otázku, že je iba na nás, pre čo sa chceme rozhodnúť.

 

Po homílii nasledovalo požehnanie vody, obnovenie krstných sľubov a asperges, pri ktorom trnavský arcibiskup Ján Orosch prešiel stredom katedrálneho chrámu a kropil veriacich požehnanou vodou. Potom svätá omša pokračovala tradičným spôsobom až do záveru, kedy sa konala procesia so zmŕtvychvstalým Kristom. Liturgické zhromaždenie po jej skončení zaspievalo slávnostné „Teba, Bože, chválime“ a prijalo požehnanie Oltárnou sviatosťou. Po speve mariánskej antifóny „Raduj sa, nebies Kráľovná“ a pred záverečným arcipastierskym požehnaním trnavský arcibiskup Ján Orosch všetkým prítomným poprial požehnané veľkonočné sviatky a poďakoval za účasť na týchto obradoch.

 

Obrady Veľkej noci (ktorými sa začína Veľkonočné obdobie) sa konajú po západe slnka ( 8.4.2023 je to o 19.29 h) v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi (Ex 12, 42). Oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou Pánovho zmŕtvychvstania, to znamená v sobotu večer, pôvodne v noci (pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrad začínal až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka), keď sa začínala aj židovská Pascha (sviatky Židov konané na pamiatku poslednej večere v egyptskom zajatí, keď anjel smrti prešiel okolo príbytkov Izraelitov a neuškodil im, lebo mali veraje dverí pomazané krvou obetného baránka, Ex 12,1-51), teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.