Obmedzené právomoci kardinálov a fungovanie Cirkvi

 

Počas Sede vacante preberá zodpovednosť za Cirkev Kolégium kardinálov. Avšak podľa kánonického práva nemôžu kardináli vykonávať zásadné rozhodnutia v oblasti riadenia univerzálnej Cirkvi ani meniť jej štruktúry. Ich úlohou je zabezpečiť čo najnormálnejšie fungovanie vatikánskej administratívy. Väčšina vedúcich vatikánskych dikastérií, vrátane štátneho sekretára, svoje funkcie počas tohto obdobia stráca. Výnimku tvoria kamerlengo Svätej rímskej Cirkvi (v súčasnosti kardinál Kevin Farrell), veľký penitenciár (kardinál Angelo De Donatis), pápežský vikár pre Rímsku diecézu (kardinál Baldassare Reina), vikár Vatikánskeho štátu a arcipresbyter Baziliky sv. Petra (kardinál Mauro Gambetti). Na udržanie bežnej prevádzky zostávajú vo funkciách aj sekretári jednotlivých dikastérií spolu so svojím personálom.

 

Kolégium kardinálov sa počas Sede vacante stretáva denne na generálnych kongregáciách, kde sa riešia prípravy pohrebu pápeža, organizačné otázky súvisiace s konkláve a niektoré nevyhnutné záležitosti Cirkvi.

 

Úloha kamerlenga, ceremoniár a heraldika

 

Za správu „majetku a práv Apoštolského stolca“ v tomto období zodpovedá kamerlengo, ktorému pomáhajú traja vylosovaní kardináli z rôznych stupňov. Po potvrdení smrti pápeža má kamerlengo povinnosť informovať o tom kardinálov a verejnosť, vystaviť úmrtný list, zapečatiť pápežove izby, prevziať správu Apoštolského paláca, Lateránu a Castel Gandolfa a zabezpečiť pohreb Svätého Otca.

 

Liturgický ceremoniár (v súčasnosti Mons. Diego Ravelli) si ponecháva svoju funkciu a zohráva dôležitú úlohu pri overení smrti pápeža, sprevádzaní kardinálov počas konkláve a pri vyhotovení notárskeho záznamu po zvolení nového pápeža.

 

Počas Sede vacante Svätá stolica dočasne zmení svoj erb - namiesto pápežského sa používa erb kamerlenga, ktorý obsahuje dva skrížené kľúče a umbraculum (baldachýn symbolizujúci prechodné obdobie).

 

Historické a praktické poznámky

 

V minulosti mohli obdobia Sede vacante trvať veľmi dlho - po smrti Klementa IV. (1268) bol Petrov stolec prázdny takmer tri roky. Podobné situácie sa opakovali aj po smrti Gregora XII., Klementa V. či Mikuláša IV. V modernej dobe však Sede vacante netrvá dlhšie ako niekoľko týždňov. Najdlhšie v modernom období trvalo 63 dní (po smrti Pia VIII. v roku 1830). Najkratšie trvali len 13 dní - napríklad medzi pontifikátmi Pia IX. a Leva XIII., či medzi Benediktom XVI. a Františkom.

 

Pojem Sede vacante sa nepoužíva len pre Apoštolský stolec, ale aj pre každú diecézu, ktorá je dočasne bez svojho biskupa. Pápež v takých prípadoch zvykne vymenovať apoštolského administrátora. Ak je biskup síce nažive, ale nemôže vykonávať svoj úrad, ide o stav Sede plena.

 

Úrad kamerlenga vytvoril pápež Gregor VII. (1073 - 1085) ako náhradu za zrušený úrad rímskeho arcidiakona. Prvým známym kamerlengom bol Peter z Cluny (okolo 1099 - 1105). Od 15. storočia je tento úrad vyhradený výlučne kardinálom. V minulosti kamerlengovia pôsobili aj ako guvernéri Pápežského štátu. Dvaja z nich boli neskôr zvolení za pápežov - Lev XIII. (1878) a Pius XII. (1939). Etymológia slova pochádza z talianskeho camerlengo, čo znamená komorník alebo šambelán.

 

Od 14. februára 2019 zastáva tento úrad írsky kardinál Kevin Farrell, člen Kongregácie Legionárov Krista a prefekt Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Práve on potvrdil úmrtie pápeža Františka v pondelok ráno na Veľkonočný pondelok, 21. apríla 2025.

 

Zdroj: E-kai, redakčne upravené