V Hlohovci si uctili rodáka, P. Dionýza F. Tomašoviša, OFM

Dňa 09.11.2019 uplynulo 15 rokov od smrti hlohoveckého rodáka, františkána Dionýza Františka Tomašoviča OFM. Pri tejto príležitosti bola slávená svätá omša. Jej hlavným celebrantom bol provinciálny minister rehole františkánov páter František Xaverský Olbert OFM, koncelebrovali páter Jeremiáš Kvaka OMF a hlohovecký dekan vdp. Jozef Schwarz. Evanjelium prečítal hlohovecký rodák diakon Samuel Takácz OFM. Provinciálny minister vyzdvihol prínos pátra Dionýza, ktorého všetci volali „strýčko“, hlavne jeho vernosť a vytrvalosť v čase, keď bol intervenovaný v želivskom kláštore a predstavitelia vtedajšieho režimu ho nechceli pustiť ani na pohreb vlastnej matky. Stal sa príkladom pre mnohé ďalšie generácie i pre domácich Hlohovčanov.

Z jeho životopisu vyberáme:
 
Narodil sa v Hlohovci 25.03.1911 ako najmladší z jedenástich detí. Študoval na piaristickom gymnáziu v Nitre a v Trnave na Holého ulici. 16.08.1929 sa ako osemnásťročný prihlásil ku františkánom v Bratislave. Po skončení noviciátu v Trnave pokračoval v gymnaziálnych štúdiách v Skalici, ktoré ukončil maturitou 04.06.1934. Večné sľuby zložil do rúk P. Bruna Boehma v Malackách 07.07.1934. Potom pokračoval v štúdiu teológie v Bratislave. Po presťahovaní teológie do Žiliny, pokračoval v štúdiách v Žiline, potom v Rakúsku – Swarz in Tirol. Za kňaza bol vysvätený v Bratislave v Dóme sv. Martina biskupom Jantauschom 29.06.1937.
 
Jeho prvým pôsobiskom bol od r. 1938 kláštor v Kremnici. V tom čase tam boli viacerí pátri, osvedčení ako ľudoví misionári, takže mal dobrú školu a sám začal čoskoro svoju misionársku činnosť. Do totality absolvoval vyše 30 ľudových misií po mestách a dedinách celého Slovenska. Zaučil sa aj do pastoračnej práce s hluchonemými v ústave v Kremnici. Okrem toho pomáhal aj v redakcii Serafinskeho sveta a Priateľa dietok. Od júna 1941 bol gvardiánom v Trnave.
 
Po barbarskej noci 1950 sa začala jeho krížová cesta. P. Dionýz je ukážkovým exemplárom rehoľníka vláčeného po koncentrákoch. Od r. 1950 do r. 1954 prešiel dvanástimi štáciami na Slovensku i v Čechách. Prvou zastávkou bol Pezinok, poslednou Želiv, medzi nimi (niektoré opakovane): Báč, Podolínec, Malacky, Beňadik, Osek u Duchcova. Po návrate zo Želiva (december 1954) bol dva roky duchovným v Charitnom dome v Dolnom Smokovci. P. Dionýz si takto spomína na život v Pezinskom „kláštore“: „V Pezinku sme niekoľko týždňov pracovali v záhrade. Okrem manuálnej roboty sme boli ustavične kŕmení horkými pilulkami prednášok, ktoré nás mali prevychovať v duchu „vedeckého“ marxizmu – leninizmu. Táto „strava“ spočívala v čítaní novín, ku ktorým sme museli podávať vlastný komentár. Predtým nechýbala ani pravidelná ranná rozcvička tela, vraj, aby sme dostali nového ducha. Pezinok sa tak stal prvou zastávkou utrpenia a „maturitou“ nového doznievania. Ďalšie roky mal svoj domov v Hlohovci u príbuzných.
 
Po obnovení rehoľného života r. 1989 sa vrátil do kláštora v Hlohovci, kde pomáhal mladým bratom pri ich začiatkoch. Podľa možnosti pomáhal v pastoračnej službe vo františkánskom kostole. Neúnavne prispieval do katolíckych periodík a týždenne mal úvodník vo „Farskej rodine" (časopis RKFU - Hlohovec). Z príležitosti 60 - ročného jubilea svojho kňazstva vydal knižne svoju autobiografiu: „Po serafínskej ceste", 1997. Knižka je vzácna aj preto, že ako jediný z františkánov napísal svoje spomienky z ťažkých rokov po likvidácii rehoľníkov. V úctyhodnom veku 93 rokov života, 74 rokov rehoľného života a 67 rokov kňazstva, zomrel dňa 09.11.2004 v kláštore v Hlohovci.
V Hlohovci si uctili rodáka, P. Dionýza F. Tomašoviša, OFM

SPRÁVY

 

NOVINKY