Štefan Polák sa narodil 22. apríla 1940 v Plaveckom Petri. Kňazskú vysviacku prijal 9. júna 1974 spoločne s ďalšími novokňazmi, medzi ktorými boli aj terajší biskupi - Bernard Bober, Andrej Imrich, Tomáš Galis. V Borovciach pôsobil od januára 1981 až do násilnej smrti 7. októbra 1987. Podrobnú štúdiu k problematike vraždy tohto kňaza zverejnil historik Ústavu pamäti národa (ÚPN) Patrik Dubovský v časopise Pamäti národa v roku 2017. Výročie jeho násilnej smrti si pripomínali aj v minulosti, vyšla aj publikácia o jeho živote a činnosti V rukách Hrnčiara. ÚPN pripravil diskusný večer na danú tému.

 

V sobotu 8. októbra 2022 si v Borovciach pripomenú 35. výročie od násilnej smrti kňaza svätou omšou o 10:30. „Mnohí ho prirovnávajú k poľskému kňazovi Popiełuszkovi, ktorého pápež Benedikt XVI. prehlásil za mučeníka a blahorečil v roku 2010. Keď mal byť Štefan Polák vysvätený za kňaza, prišiel za jednou rehoľnou sestrou s prosbou, či by mu vedela vysvetliť jeho zvláštny sen. Hovoril: ´Snívalo sa mi že sme mali vysviacku, všetci novokňazi boli oblečení v bielych ornátoch, iba ja jediný som mal červený.´ Obyvatelia Boroviec sú vďační Pánu Bohu za tohto statočného a dobrého kňaza, s úctou a láskou na neho spomínajú a modlia sa za povýšenie na oltár," napísal v auguste súčasný správca farnosti Borovce Marián Díreš.

 

Vražda Štefana Poláka otvorila cestu k Sviečkovej manifestácii, píše v jednom z textov historik ÚPN František Neupauer. „Na Mariána Šťastného doliehali informácie o prenasledovaných veriacich na Slovensku a ešte silnejšie pôsobila vražda kňaza Štefana Poláka na fare v Borovciach.  Polák mal ruky zviazané tenkým drôtom a pripútané k horúcemu radiátoru, tvár mal zohavenú, ústa prelepené páskou na koberce, oči zviazané a celé telo doráňané. Oficiálna tlač písala o lúpežnej vražde, aj keď "zlodeji" nič neukradli. Šťastný v decembri 1987 napísal list, v ktorom sa píše o cieľoch manifestácií v zahraničí: Cieľom tohto prejavu nesúhlasu budú brutálne vraždy predstaviteľov Cirkvi na Slovensku, upieranie náboženských práv v praxi, ako aj ostatných ľudských práv.“

 

„Vražda s rukopisom ŠtB je dodnes nevyjasnená. Možno by bolo vhodné apelovať na Generálnu prokuratúru, aby daný proces otvorila. Ústav pamäti národa o vyjasnie vrážd kňazov žiadal v minulosti a iste bude aj v budúcnosti. Poľský ÚPN má vlastnú prokuratúru a koná. Na Slovensku takýto inštitút chýba," pripomína na blogu Neupauer.

 

Zdroj: tkkbs.sk