Žiadne sviatky nie sú tak dlho vopred očakávané ako Vianoce. Vianočné výzdoby v obchodoch boli už koncom novembra, ešte pred Adventom. Vianočné ponuky rôznych tovarov sme mohli vidieť každý deň v reklame. V podstate by na tom nebolo nič zlé. Lebo aj naše mamy a staré mamy niečo kupujú a obstarávajú pred Vianocami pre svoje deti a vnúčatá. Tak to bolo v minulosti, tak je to aj dnes.

 

V čom je teda rozdiel medzi súčasnou reklamou a našimi rodičmi? Na hranici rozdielnosti stojí pravda o Vianociach. Posolstvo Vianoc je o niečom inom, ako je reklama, nakupovanie alebo dobrá „pohoda“. Je to veľká skutočnosť vyslovená evanjeliom: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil“ (Jn 3,16-17).

 

Pri jasličkách by sme sa mali zamyslieť nad otázkou, prečo prišiel Spasiteľ na svet. Koho tu treba obdivovať - Boha či človeka? Alebo obidvoch? Stvoriteľ vesmíru, tak veľkého, že sme v pokušení považovať ho za nekonečný, prichádza na Zem, ktorá je len nepatrným práškom vo vesmíre, aby sa tu ujal človeka. Treba obdivovať lásku Boha a hodnotu človeka v Božích očiach. Láska Boha išla až do krajnosti. Prišiel na svet v najväčšej chudobe. Neponúka moc, bohatstvo, vysoké postavenie... Nič také, čo je v očiach ľudí veľké. Naopak, ponúka milosrdenstvo, odpúšťanie, až také, že sa to zdá slabosťou. Robí to preto, lebo mu záleží na človeku. Iba on rozumie tomu, čo človek stratil prvotným hriechom a čo stráca aj osobnými hriechmi. Naozaj, človek sám sebe nerozumie a ani sa inak nemôže poznať, iba vo svetle Božej dobroty a lásky.

 

Nikdy nebol život človeka taký komplikovaný a taký zneistený ako práve v súčasnej dobe. Na jednej strane výsledky vedy a techniky robia z nás „nadľudí“, na druhej strane nás tieto veci odľudšťujú. Tak sa vytvárajú izolované skupiny teroristov, mafiánov, ale aj veľkopodnikateľov, oligarchov, politikov, ktorí presadzujú len svoje záujmy, žurnalistov, ktorí nehľadajú objektivitu, ale vlastné zámery. Naozaj, hriech rozdeľuje a izoluje ľudí. Takáto spoločnosť sa stáva pre jednotlivca ohrozením z každej strany.

 

Ešte viac je ohrozená mládež, ktorá vyrastá v takejto absurdnej spoločnosti a iný svet si už ani nevie predstaviť. Násilnícke a zážitkové programy v médiách ju v týchto predstavách iba utvrdzujú. Niektorí malomyseľní si kladú otázky: Keď je toľko zla vo svete, kde je potom Boh? Ak jestvuje, prečo nezakročí? Iní zasa prispôsobia Boha svojim predstavám. Pre nich je Boh taký, akého práve potrebujú. Iného nechcú.

 

Bratia a sestry, práve pre toto najrozmanitejšie ohrozenie človeka prichádza na svet Vykupiteľ. Až tak, že sa stáva jedným z nás. Aby nám ukázal, že tak deformovane nemožno pozerať ani na Boha, ani na človeka. Skutočnosť je taká, že Boh miluje ľudí, každého človeka. Svätý Pavol to vyjadril takto: „Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône“ (Ef 5,1-2). Vianoce sú o láske Boha k človeku, ktorá neprestáva ani vtedy, keď sa človek spreneverí svojmu povolaniu. Láska Boha nám otvára oči, aby sme pochopili, že ani pozemské dobro nemožno budovať bez neho. Človek je bytosť, ktorá nesie v sebe Bohom dané zákonitosti. Len ich rešpektovaním možno dosiahnuť už tu na zemi isté šťastie.

 

Je to predovšetkým vyrovnaná osobnosť každého človeka, kde je Duch riadiacim princípom každého konania. Telesný človek nemôže byť vnútorne šťastný. Potom je tu rodina ako základná bunka ľudského spoločenstva. Dobro rodiny, ktorej základom je jeden muž a jedna žena, by malo byť v záujme všetkých, ktorí majú čo povedať do života spoločnosti. Zachovanie príkazov Desatora, ktoré je potom rozvinuté aj v evanjeliách, je zárukou prežívania rodiny ako takej.

 

Duchovne zdravé rodiny sú Božím darom pre pozemské dobro človeka a sú aj predzvesťou večného života. Nie bez dôvodu je vo Svätom písme vzťah muža a ženy predstavovaný ako symbol vzťahu Boha a Božieho ľudu. Z dobrých a usporiadaných rodín vychádzajú zodpovední ľudia, ktorí raz budú vo verejnom živote zastávať dôležité miesta v štátnom i cirkevnom spoločenstve.

 

Stav našej občianskej spoločnosti priam volá po takýchto ľuďoch! Politický aj ekonomický život, ak majú byť dobrom pre všetkých občanov, si vyžaduje ľudí schopných, morálne kvalitných a ochotných slúžiť spoločnému dobru, nie osobným záujmom. Bratia a sestry, o týchto dôležitých veciach však nestačí len uvažovať, treba sa nám aj modliť, aj priniesť obetu dobrých skutkov a sebazaprení. Len tak si zaslúžime milosť, ktorá nás podnieti kráčať správnou cestou a dá nám silu, aby sme na nej zotrvali, aby mohla byť úspešná.

 

Toto vám prajem a vyprosujem v tomto vianočnom období a do nového roka 2023. Nech vás sprevádza požehnanie všemohúceho Boha Otca i Syna i Ducha Svätého a príhovor našej nebeskej Matky, Nepoškvrnenej Panny Márie.

 

Váš + Ján

trnavský arcibiskup

 

Zdroj: mojatrnavska.sk