TRNAVA 24. januára 2016 - Radošina ma prekvapila. Napriek tomu, že ľudia prichádzali počas celej noci, ráno bol kostol plný do posledného miesta. A potom... trnavská katedrála.
Opäť som sa stretla s otcom biskupom Viliamom a spolu sme v rodinnej radošinskej atmosfére slávili svätú omšu. Mrazivé počasie dalo všetkým zabrať a o nič lepšie to nebolo ani v Trnave. Vietor a mráz však neodradili vytrvalcov a takmer dvadsať minút prichádzali pred trnavskú katedrálu.
Ozaj, trnavská katedrála. Tam som strávila dokopy viac ako šesť hodín a prišiel aj arcibiskup Sokol - také prekvapenie, čakali sme otca Jána, no tomu vyprosujem milosti v chorobe. Rovnako ako jednému mužovi. Prišiel a slušne sa spýtal, či môže zostať dlhšie - je chorý a potrebuje to. Jasné, v modlitbe sme sa spojili. Veľmi silne sme sa spolu modlili.
Páčil sa mi večer. Sviečkový sprievod celou Trnavou, kde sme sa modlili a žehnali celému mestu. Čakal nás už plný františkánsky kostol. Opäť plný.
Celé dva týždne som sa opäť a opäť stretávala s rovnakou reakciou - taký plný kostol sme ešte nevideli. Odkiaľ sa vzali tí ľudia? Toto sme nečakali. A organizátori si len vzdychli - veď sme vám to hovorili, ako to, že ste sa nepripravili? Nuž, bol to jeden neveriaci Tomáš za druhým (s výnimkou jedného pána farára, ktorý povedal - my sme to čakali, tak sme sa pripravili).
Ešte nás čaká zajtrajšok. Chystáme sa do väznice - pozdraviť tých, ktorým som tak veľmi vyprosovala obrátenie. A ktorí, verím, budú zajtra otvorení prijať Božie milosrdenstvo.
So Slovenskom sa rozlúčime u mamy - v Bratislave v lurdskej kaplnke na Hlbokej. Veľa som počula o tom mieste a mnohí z vás mi vraveli, že sa tam chodia modliť. Viem, že sa tam zajtra uvidíme. Ale verím, že to nebude posledný krát a že táto krajina, malá krajina s veľkým srdcom, ktorá mi tak učarovala a ktorej som priniesla sneh, bude jasným hlasom volať na Božiu slávu a hovoriť o veľkých veciach, ktoré jej urobil Pán.
zdroj: www.cestaplus.sk/ Alžbeta Hrušovská
Zdieľaj
