Ostrihomský arcibiskup a uhorský prímas, kardinál Alexander Rudnay bol jedným z mála príslušníkov vysokej cirkevnej hierarchie šľachtického pôvodu, ktorý sa hlásil k slovenskej národnosti. V prvej fáze slovenského národného obrodenia patril k jej významným predstaviteľom. Podporoval tiež národnokultúrne snahy Chorvátov a Čechov. Zaslúžil sa o slovenský preklad Biblie a patril k zástancom náboženskej tolerancie. Od jeho narodenia uplynulo v nedeľu 4. októbra 260 rokov.

 

Alexander Rudnay sa narodil 4. októbra 1760 vo Svätom Kríži nad Váhom, ktorý dnes tvorí jednu z troch častí obce Považany v okrese Nové Mesto nad Váhom. Považany sú zároveň rímskokatolíckou farnosťou v Novomestskom dekanáte. Pochádzal zo starobylej šľachtickej rodiny. Keďže sa jeho rodina hlásila ku slovenským koreňom, táto skutočnosť výrazne ovplyvnila aj budúceho významného uhorského cirkevného hodnostára. Malý Alexander sa rozhodol pre dráhu katolíckeho kňaza na nitrianskom piaristickom gymnáziu, kde začal študovať ako 10-ročný. Kňazskú formáciu postupne absolvoval v kňazských seminároch v Bratislave, Budíne a na univerzite v Trnave, kde získal i intelekuálne vzdelanie, potrebné ku kňazskej vysviacke. Za kňaza ho vysvätili v roku 1783, o rok neskôr promoval za doktora teológie.

 

Po skončení štúdií a vysviacke sa na začiatok ujal úlohy vychovávateľa v rodine grófa Berényiho v Novákoch. Následne začal aj svoju pastoračnú činnosť. Najprv pôsobil ako kaplán v Častej, nasledovala Trnava, potom Hronský Beňadik a Bratislava. V roku 1789 sa stal farárom v Krušovciach, kde sa výrazne zaujímal aj o sociálne postavenie svojich farníkov, pomáhal im nielen duchovne, ale aj finančne. V Krušovciach pôsobil až do roku svojho menovania za rektora kňazského seminára v Trnave a profesora teológie. Písal sa rok 1806. O dva roky neskôr bol vymenovaný za titulárneho biskupa a ostrihomského generálneho vikára.

 

Sedmohradským biskupom sa Alexander Rudnay stal v roku 1816. Do tohto cirkevného úradu bol vymenovaný 4. júla 1816. V neľahkých časoch hladomoru v roku 1818 ukázal aj svoju výrazne sociálnu tvár, čím si medzi ľuďmi vyslúžil pomenovanie „biskup chudobných“. Ľuďom rozdával totiž najprv vlastné a potom zakúpené obilie. Robil to bez rozdielu náboženskej alebo národnostnej príslušnosti a takto zachránil obrovské číslo ľudí pred hladomorom.

 

December 1819 znamenal pre biskupa Rudnaya ďalší postup v cirkevnej hierarchii. Pápež ho vymenoval za ostrihomského arcibiskupa a prímasa Uhorska so sídlom v Trnave. Trnava bola skoro 300 rokov centrom kultúrneho i náboženského života Uhorska, pretože sídlo bolo z Ostrihomu do Trnavy presťahované v roku 1543 kvôli nebezpečenstvu tureckej invázie do vtedajšej Európy. V roku 1820 však prišlo k návratu arcibiskupského sídla, spolu s katedrálnou kapitulou, z Trnavy späť do Ostrihomu. Tento krok urobil arcibiskup Rudnay na žiadosť panovníka.

 

Základný kameň ostrihomskej katedrály položil v roku 1822 a na jej výstavbu výrazne prispel aj z vlastných peňazí. Nemožno zabudnúť ani na skutočnosť, že ostrihomský arcibiskup Alexander Rudnay, už ako kardinál, dal postaviť nový kostol vo svojej rodnej obci v rokoch 1829-1830 na pamiatku svojej matky, ktorá je tu pochovaná spolu s asi 21 príbuznými z rodiny Rudnayovcov. Kostol je voľnou replikou katedrály v Ostrihome. Významné sú i stavby a rekonštrukcie kostolov v dedinách Nitrianske Rudno, Diviacka Nová Ves a Krušovce.

 

Z vysokej cirkevnej pozície inicioval vydanie Biblie v národných jazykoch. Slovenský preklad Biblie s jeho podporou zrealizoval v rokoch 1829 - 1832 Juraj Palkovič. Ako arcibiskup zvýšil podporu Slovenskému učenému tovarišstvu a vďaka nemu vyšiel Slovár (slovensko-česko-latinsko-nemecko-maďarský slovník) Antona Bernoláka. Zároveň podporoval aj evanjelických autorov a národovcov. Jeho zásluhou získal evanjelický národovec Juraj Palkovič povolenie vydávať Týdeník. Finančne podporil vydanie Slávy dcéry od Jána Kollára.

 

Pápež Lev XII. vymenoval Alexandra Rudnaya v roku 1826 za kardinála In Pectore. O dva roky, 15. decembra 1828 bolo menovanie zverejnené. Výrok: „Slovák som, a keby som bol i na stolci Petrovom, Slovákom zostanem,“ pochádza práve z tohto obdobia. Z pozície významného kardinála riadil ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska Alexander Rudnay obrad korunovácie uhorského kráľa Ferdinanda V. Táto sa konala 28. septembra 1830 v Bratislave a bola poslednou korunováciu uhorského kráľa. Kardinál, ostrihomský arcibiskup, ale aj osvietenský učenec a podporovateľ slovenského národného obrodenia Alexander Rudnay zomrel 13. septembra 1831 v Ostrihome.

 

Zdroje: facebook.com/teraz.sk/obec-povazany.sk/zspovazany.edupage.org