Drahí bratia a sestry,

 

každý z nás chce v živote niečo dosiahnuť. Máme svoje túžby, plány. Blížia sa Vianoce. Chceme ich mať pekné, túžime po domove, úprimných vzťahoch, byť jeden druhému darom. Tak ako v dnešnom evanjeliu Jozef a Mária. Boli zasnúbení.

 

V tom čase zasnúbenie bolo uzatvorením manželstva. Slovo zásnuby je odvodené od slova sľub. A podstatou manželstva je sľub vernosti,  nerozlučiteľnosti a otvorenosti pre život daný jeden druhému pred Bohom a svedkami a tým, ktorý v Božej autorite prijíma ich sľub a požehnáva ich.

 

Jozef a Mária po zásnubách podľa ich zvyku bývali každý osve v rodičovskom dome a pripravovali sa na sobáš. Až po sobáši mohli bývať spolu. Aj etymológia slova sobáš znamená „k sebe“ - teda zobrať nevestu k sebe domov.

 

Obaja sa na túto udalosť pripravovali. No nastal problém. Mária ostala v požehnanom stave pôsobením Ducha Svätého. Problém bol pre Máriu i pre Jozefa.

 

Mária sa nezdôverila Jozefovi o tom, že počala z Ducha Svätého. Urobila správne, lebo nedá sa ľudsky vysvetliť to, čo prevyšuje naše chápanie. Musela sa spoľahnúť na Boží zásah. A Jozef? Bol to človek spravodlivý, teda žil podľa Božieho poriadku. Prejavovalo sa to tým, že bol vnútorne vyrovnaný. Zrazu sa mu jeho život a plány začali rozpadať. Miloval Máriu, a preto jej nedokázal ublížiť. Prežíval však vnútorné rozpory. Všetko svoje napätie riešil pred Božou tvárou rovnako ako starozákonní proroci. A Pán, ktorému bol verný, mu dal znamenie, čo má robiť. Veď keď človek koná úprimne, k čomu ho Boží zákon zaväzuje, Boh paradoxne doplní to, na čo človek sám nestačí. Nakoniec tieto problémy ešte viac zblížili Jozefa s Máriou a tiež ich dvoch s Bohom.

 

Túžime, aby sme si boli blízki. Chceme dať preč chladné a formálne vzťahy. A Vianoce posilňujú túto našu túžbu. Pripravujeme sa na ne. Ale niekedy prichádza akoby k „zákonu schválnosti“. Podobne ako s veľkou snehovou nádielkou. Je zaujímavé, že pre rozbehnutých je kalamitou, ale pre deti šťastím, lebo sa nepotrebujú ponáhľať.

 

Táto nedeľa je teda o tom, čo aj predvianočný život prináša. Je o našom spomalení a o tom, ako máme dôverovať Bohu. Učíme sa, že nemusíme mať všetko v rukách a pod kontrolou, ale treba, aby sme vedeli veci pustiť a nechať pôsobiť Božiu prozreteľnosť.

 

K tomu Vám zo srdca prajem a žehnám

 

+ Ján Orosch, trnavský arcibiskup

 

Zdroj: lumen.sk