V utorok 8. októbra 2019 si svätou omšou o 18 hod. v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave veriaci i klérus pripomenuli 13. výročie odchodu biskupa Mons. Pavla M. Hnilicu, SJ do domu Nebeského Otca. Celebroval a kázal Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup metropolita. Svätej omše sa zúčastnil aj trnavský arcibiskup, Mons. Ján Orosch. Spomienka sa začala modlitbou posvätného ruženca. Po svätej omši bola pobožnosť v krypte, kde sú uložené telesné pozostatky biskupa Hnilicu.
Mons. Babjak vo svojom príhovore vychádzal z osobných spomienok a jedenástej kapitoly Lukášovho evanjelia. Hneď na začiatku povedal, že biskup Pavol Hnilica bol po celý svoj život majákom živej viery a lásky k Pánu Ježišovi a k jeho presvätej matke Panne Márii. Všetci si na neho spomíname s veľkou úctou, láskou, a vďakou. Bol stelesnená dobrota ...“.
Potom pokračoval v osobných spomienkach: „Moje prvé kontakty s pánom biskupom Pavlom Hnilicom sa viažu na rok 1992, keď som prišiel do Ríma na štúdiá. Vtedy som mal možnosť sa s ním niekoľkokrát stretnúť a rozprávať sa v jeho byte na Monte Santo. Ale najviac som sa o ňom dozvedel pri štúdií Pátra Michala Lacka, ktorý bol jeho veľkým priateľom. Spracovával som Lackovú bibliografiu a on často spomínal biskupa Hnilicu a písal o ňom. Aj keď sme prevážali telesné ostatky jezuitského pátra Michala Lacka z Ríma na Slovensko, otec biskup Hnilica, bol v tom čase chorý, ale prosil, aby sme prišli s telesnými pozostatkami k jeho bytu. Zišiel k autu, pomodlil sa a dal nám požehnanie i finančne pomohol s exhumáciou a s prevozom. Potom to boli stretávania sa s jeho bratom s Dr. Jankom Hnilicom, ktorý bol a stále je živou encyklopédiou o svojom bratovi, biskupovi. Napokon po mojej biskupskej vysviacke v Ríme v roku 2003 som s ním bol hádam ešte častejšie.“
Prešovský arcibiskup pri opise vzťahu Mons. P. Hnilicu k Panne Márii vo svojej homílii povedal: „Môžem s veľkou istotou tvrdiť, že o. biskup Pavol Mária Hnilica bol počas celého svojho života veľkým mariánskym ctiteľom. Mal veľmi nežný vzťah k Panne Márii, vždy s veľkou láskou o nej hovoril a snažil sa jej úplne podobať. Mal hlboký záujem o Ježišove slová a sýtil sa nimi zo Svätého písma. Každú svoju prácu, všetky aktivity, všetko zveroval do Máriiných rúk, bezhranične dôveroval Matke Božej a nikdy sa v nej nesklamal. Všade šíril úctu k Bohorodičke. Veľmi propagoval fatimské zjavenia a vyzýval k zasväteniu Ruska, ako to žiadala Panna Mária vo Fatime. Často chodil do Ruska, kde na rôznych miestach tajne slávil sv. omše.“
Osobitne zdôraznil, že „hovoriť o pánu biskupovi Pavlovi Hnilicovi, znamená hovoriť aj o Panne Márii, lebo on žil svoje kňazstvo a biskupskú službu a celý svoj život s Ňou. Odvolával sa na ňu, komunikoval s ňou, kázal o nej a zažíval jej veľkú pomoc a ochranu. Všetkým pripomínal, že žijeme v Mariánskej dobe. Aj pád komunizmu pripisoval Panne Márii, veď ona je tá, ktorá pošliape hlavu hada, satana. Hovorieval že Fatima je najväčší Boží zásah do dejín sveta a Cirkvi od čias apoštolov. Boh necháva hovoriť Máriu, aby bola tlmočníčkou jeho svätej vôle.“
Zdieľaj
