Subkomisia píše, že slovník slovenského jazyka v prvom rade uznáva, že „krst“ je „kresťanský obrad prijatia dieťaťa alebo dospelého do cirkvi“. Okrem toho však opisuje aj jeho druhoradé, „ba až nevhodné významy“. Za tie Subkomisia označila výrazy „krst ohňom“ či „krst bojom“, „kde ide o istý obraz „vylepšenia“ v zmysle zocelenia sa, či posilnenia sa nejakého človeka“.

 

Slovník podľa Subkomisie berie na vedomie aj ďalšie, „pre citlivých veriacich už nevhodné, významy tohto slova“. „Najmä ten, že ide o slávnostné „uvedenie“ alebo „odovzdanie“ nejakej veci do prevádzky či predaja (napr. krst lode alebo krst knihy). Slovník pozná aj ironizujúce hovorové „krstenie“ (teda riedenie či znehodnocovanie) nejakej cennej tekutiny, napr. vína či mlieka. A spomína aj expresívne vyjadrenia „krstenia“ v zmysle „napomínať, hrešiť, karhať“, napr. „otec vykrstil malého nezbedníka“.

 

Pre katolíkov je krst prvá sviatosť, ktorou sa začína kresťanský život človeka, pripomína Subkomisia. „Krst so sviatosťou birmovania a Eucharistiou tvorí sviatosti „vstupu“ (iniciácie) do celého kresťanského života. Slovo krst je staroslovanského pôvodu. Výraz „kristiť“ znamená „pokristiť sa“, teda špeciálnym spôsobom – osobne, duchovne a navždy – sa začleniť do Krista,“ uvádza vo vyhlásení.“

 

Z náboženskej úcty k Ježišovej vykupiteľskej láske, ktorá nás krstom pripodobňuje vtelenému Bohočlovekovi, nepoužívajme výrazy „krst“ a „krstiť“ nesprávne. Najmä ich nevzťahujme na „veci“ (lode, autá, knihy, platne...) či zvieratá, ktoré sa nikdy nemôžu vnútorne „pokristiť“, lebo nie sú osoby. Tu sa viac hodia slová „uviesť“, „predstaviť“, „predostrieť“, „podať“, „dať do pozornosti“ či „ponúknuť“," uvádza subkomisia, ktorá odporúča veriacim, aby slovo „krst“ používali vhodne a na správnom mieste.

 

Zdroj: tkkbs.sk