Dnes uplynulo 33 rokov od smrti arcibiskupa Júliusa Gábriša

TRNAVA 13. novembra 2020 - Dnes si pripomíname 33. výročie smrti trnavského apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša, arcibiskupa. Mons. Július Gábriš, významná osobnosť slovenských cirkevných dejín, odovzdal svoju šľachetnú dušu Bohu 13. novembra 1987, na začiatku Trnavskej novény, ktorú tak miloval.

Július Gábriš sa narodil svojim rodičom ako prvé dieťa 5. decembra 1913 v Tesároch nad Žitavou. Po skončení ľudovej školy odišiel Július študovať na gymnázium do Zlatých Moraviec. Ako chlapec prejavil túžbu slúžiť Pánu Bohu, roky bol miništrantom, a táto túžba sa splnila po maturite, keď ho prijali do Biskupského seminára v Trnave. Neskôr v štúdiu pokračoval v Bratislave.
 
Za kňaza bol vysvätený 26. júna 1938 v Bratislave. Svätil ho biskup Pavol Jantausch, trnavský apoštolský administrátor. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Lužanoch, v Holíči, Stupave a v Mojmírovciach. V roku 1938 - 1942 absolvoval Filozofickú fakultu a v rokoch 1940 - 1944 Prírodovedeckú fakultu v Bratislave, ktorú ukončil 25. novembra 1944. Získal titul RNDr. V novembri 1941 odišiel z pastorácie učiť na Biskupské gymnázium do Trnavy ako profesor dejepisu, zemepisu, občianskej náuky a náboženstva, kde pôsobil do roku 1950. Od roku 1945 bol správcom Kostola sv. Heleny v Trnave. V roku 1948 sa stal prosynodálnym sudcom. Ako profesor začal byť aj literárne činný. Od roku 1950 bol kaplánom v Mojmírovciach a neskôr pôsobil ako správca farnosti v Jablonici do roku 1962. Potom ho biskup Ambróz Lazík preložil do Nového Mesta nad Váhom za správcu Novomestskej prepozitúry. Biskup Ambróz Lazík ho taktiež 15. mája 1968 menoval za svojho generálneho vikára a 18. novembra 1968 ho Svätý Otec Pavol VI. na žiadosť biskupa Lazíka menoval za novomestského prepošta. Prepozitúru spravoval až do svojej biskupskej vysviacky v roku 1973.
 
Po smrti biskupa Lazíka menoval Svätý Otec Pavol VI. dňa 23. apríla 1969 Mons. Júliusa Gábriša za ordinára trnavskej apoštolskej administratúry s právami rezidenciálneho biskupa. Štyri roky trvalo kým sa vláda ČSSR a Vatikán dohodli na menovaní štyroch biskupov pre vtedajšie Československo. Dňa 19. februára 1973 boli vymenovaní pápežom Pavlom VI. traja biskupi pre Slovensko: Mons. Július Gábriš, Mons. Jozef Feranec a Mons. Ján Pásztor. Biskupská konsekrácia sa konala 3. marca 1973 v Katedrále sv. Emeráma na nitrianskom hrade prostredníctvom kartáginského arcibiskupa, neskoršieho kardinála Agostina Casaroliho a spolusvätiteľov biskupov Trochtu a Tomáška. Vtedajšia vláda to neprijala s nadšením.
 
Aj vďaka veľkej zásluhe Júliusa Gábriša bola 30. decembra 1977 zriadená slovenská cirkevná provincia s metropolitným sídlom v Trnave a za katedrálu bol ustanovený Kostol sv. Jána Krstiteľa. Konštitúciou Qui Divino bola Trnavská apoštolská administratúra povýšená na diecézu a zároveň vyzdvihnutá na metropolitné sídlo. Ako sufragánne diecézy jej boli pridelené rímskokatolícke biskupstvá Nitra, Banská Bystrica a Spiš (ktoré boli priamo podriadené Svätej Stolici od roku 1937), Košice a Rožňava.
 
Konštitúciou Prescriptionum Sacrosancti boli usporiadané hranice diecéz na území Slovenska so zreteľom na hranice Česko-slovenského štátu. Pápežom Jánom Pavlom II. bol biskup Július Gábriš menovaný za „arcibiskupa ad personam“ ale „vďaka“ nevôli vtedajšieho komunistického režimu sa toto menovanie za arcibiskupa mohlo zverejniť až v deň jeho pohrebu.
 
Arcibiskup Gábriš bol známy ako výborný kazateľ. Jeho strhujúci prejav, teologicky a filozoficky fundované príhovory podložené históriou, zanechávali veľké stopy v srdciach poslucháčov. Napísal i viacero učebníc pre študentov. Bol prispievateľom do Duchovného pastiera, Katolíckych novín a iných vedeckých časopisov. Známe sú jeho mariánske kázne zo Šaštína, ktoré si veriaci nahrávali a tajne si ich kopírovali a rozširovali medzi sebou.
 
Arcibiskup Július Gábriš sa krátko pred svojou smrťou vyjadril, že odprosuje všetkých, ktorým vedome alebo nevedome ublížil. Zomrel 13. novembra 1987 na začiatku Trnavskej novény, ktorú tak miloval. Zomieral s úsmevom na perách, počas svätej omše za umierajúcich, ktorú v jeho biskupskej kaplnke celebroval jeho synovec Jozef Gábriš. Jeho Majster, ktorému slúžil počas celého svojho kňazského a biskupského života, si ho zavolal počas slov: „Hľa Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta...“ V tento deň teda Trnavskú novénu už biskup otvárať nemohol, lebo stolec trnavského arcipastiera ostal prázdny. On bol pozvaný hlaholom zvonov na audienciu k svojmu Majstrovi.
 
Jeho vynikajúci prejav a odvahu si všimol a vysoko ocenil aj kardinál Wojtyła na biskupskej synode v Ríme v roku 1977, kedy ostro kritizoval komunistický režim v Česko-slovensku. Za svoje biskupské heslo si zvolil: „Deo adiuvante et Sancta Maria intercedente“ (S Božou pomocou a na príhovor Panny Márie).
 
O živote arcibiskupa Gábriša vyšli už tri knihy. Prvá v roku 1997 s názvom: J. E. Mons. RNDr. Július Gábriš, v roku 2007 s názvom Novomestský prepošt, ktorých autorom je Dr. Jozef Gábriš a v roku 2008 kniha s názvom Arcibiskupov zápas, ktorú napísal Prof. Mons. ThDr. Jozef Haľko. Arcibiskupovi Gábrišovi boli posmrtne udelené aj ceny „osobnosť mesta in memoriam“ v Trnave a v Novom Meste nad Váhom. V oboch týchto mestách po tejto osobnosti pomenovali aj jednotlivé ulice.“
 
TO ABU informoval Michal Hnát
 
Dnes uplynulo 33 rokov od smrti arcibiskupa Júliusa Gábriša

Dnes, 13. novembra 2020 uplynulo 33. rokov od smrti trnavského apoštolského administrátora, arcibiskupa Júliusa Gábriša. (Foto: Archív ABÚ)

SPRÁVY

 

NOVINKY