Drahí bratia a sestry,

 

najúčinnejšia pomoc je vždy tá, ktorá prichádza v pravý čas. Väčšinou sme presvedčení, že aj pomoc zo strany Boha, či ľudí, by mala prísť vtedy, keď to my chceme. Prejav milosrdnej lásky by mal byť podľa našich predstáv, spôsobom, ktorý považujeme za jediný správny a v čase, o ktorom rozhodneme my. A preto väčšinou nechápeme Božie spôsoby a načasovania pomoci. Až neskôr zisťujeme, že to bola pre nás tá najdokonalejšia a najúčinnejšia pomoc a záchrana.

 

Dejiny sú poznačené mnohými udalosťami, ktoré nie len materiálne, či kultúrno-spoločensky, ale predovšetkým duchovne a mravne ohrozujú život ľudí. Božia pomoc sa vždy dostavila v čase a spôsobom, ktorý až história posúdila ako najúčinnejší. Príkladom môže byť zjavenie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho Márii Margite Alacoque v Paral le Monyal v 17. storočí, v čase, keď účinkovanie tzv. osvietencov malo veľmi negatívny vplyv na život Cirkvi. Podobne aj zjavenie Nepoškvrneného počatia Panny Márie v mestečku Lourdes na konci 19. storočia, či zjavenie Božej Matky vo Fatime, keď prostredníctvom nevinných detí upozorňuje na dôsledky boľševickej revolúcie a hrôzy dvoch svetových vojen, či deštruktívnych ideológií v 20. storočí.

 

Ďalšou Božou pomocou v núdzi je aj posolstvo Božieho milosrdenstva prostredníctvom jednoduchej poľskej rehoľnej sestry Faustíny Kowalskej. Keď dnes z perspektívy niekoľkých desaťročí odhaľujeme tajomstvá duše tejto svätice v osobnom denníčku, prekvapuje nás jej hlboká duchovnosť. V zjavení na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia jej Pán Ježiš hovorí: „Posielam ťa k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom, aby si dávala spoznať dušiam, aké veľké milosrdenstvo mám pre ne.“ Zvlášť Fatimské posolstvo a zjavenie Božieho milosrdenstva sú prejavom nesmiernej pomoci Boha a prejavu jeho milosrdnej lásky v najnovších dejinách spásy.

 

Pri návšteve  Poľska v roku 2002, keď sv. pápež Ján Pavol II. konsekroval tento impozantný Chrám Božieho milosrdenstva, v ktorom sa práve nachádzame, vo svojej homílii sa takto prihovoril veriacim: „Možno, že aj vám prichádza na um otázka, či tento chrám nie je príliš veľký a či jeho rozmery nepresahujú všetky únosné architektonické mierky? Ako odpoveď na túto otázku nám prichádza na pomoc úryvok z evanjelia, v ktorom čítame - Božie milosrdenstvo je bez hraníc a Božia láska je nekonečne bohatá -.“ Pápež si potom zaspomínal na časy, keď ako mladý muž počas nacistickej okupácie Poľska pracoval v neďalekom kameňolome. Vtedy bola táto časť Krakova úplne pustá a zarastená burinou. On sa v drevákoch a s ružencom v ruke vo voľnom čase prechádzal práve na týchto miestach a prosil Pannu Máriu o pomoc pre Cirkev a Poľsko. „V tom čase mi ani len na um neprišlo, že tu raz bude stáť tento chrám, ktorý sa stal symbolom lode - Cirkvi, bezpečne sa plaviacej do prístavu, ktorým je milosrdný Kristus,“ povedal Svätý Otec.

 

Bratia a sestry, v tomto mimoriadnom Svätom roku milosrdenstva sme si vykonali spoločnú púť Trnavskej arcidiecézy, aby sme aj my načerpali dôveru v pomoc milosrdného Boha na našej plavbe na palube lode, ktorou je jedna, pravá katolícka, apoštolská Cirkev. Zanesme všetkým našim blízkym, príbuzným, priateľom, ale aj neveriacim náš pútnický dar, ktorým je Božie milosrdenstvo pretavené do našich každodenných slov, skutkov a celého nášho kresťanského života. S láskou vás všetkých žehnám. Amen.