Boh Otec ukázal podľa arcibiskupa tým, že poslal na svet svojho jednorodeného syna za Spasiteľa, svetu a ľudstvu svoju lásku. "To je hlboká teologická pravda. Boh nás chce zbaviť dedičného hriechu i našich hriechov cez utrpenie svojho Syna," povedal. Orosch ako príklad, čo znamená príchod Krista uviedol, ženy na trhu, ktoré kedysi predávali ovocie na takzvaných váhach - decimálkach. "Na jednu stranu dávali závažia, na druhú ovocie. Nebolo to presné váženie. No a my si uvedomujeme, že naše závažia hriechov sú vždy oveľa ťažšie, ako ovocie nášho života a dobra, našej lásky. Závažia prevažujú naše dobro. Kristus príchodom na svet, kladie svoje utrpenie a hlboko prevažuje závažia našich hriechov. Privádza nás do polohy radosti a šťastia. Potom je dobra viac ako zla," zdôraznil arcibiskup s tým, že to platí aj v dnešnom svete, pretože skrze Krista je prevážená miska na stranu dobra napriek všetkému, čo negatívne každý deň počujeme. "Musíme sa síce snažiť prispievať tiež k tomu svojim ovocím, ale k tomu treba pridať obrovskú pridanú hodnotu Božej lásky skrze Ježiša. Tá láska prichádza práve na Vianoce," povedal.

 

Arcibiskup Orosch si zaspomínal aj na to ako prežíval Vianoce ako dieťa v rodine rodičov i starých rodičov. "Boli sme národnostne zmiešaná rodina, babka bola Maďarka, dedko Nemec, mamička Záhoráčka. Každý priniesol do rodiny nejaké tradície. Vznikla z nich pestrá paleta," spomína. Neskôr mal šťastie, že v Dunajskej Lužnej, kde vyrastal, boli vynikajúci kňazi, ktorí obnovili tradíciu chodiť s koledou v krojoch. "Hrali sme na hudobných nástrojoch. Na Štedrý večer sme navštívili množstvo ľudí a zaspievali koledy," hovorí arcibiskup. Tretia etapa prežívania Vianoc sa nesie u neho v pastoračnom duchu. "Ako kňaz som pôsobil na mnohých miestach. Komunisti ma často prekladali. Bol som pri Lučenci, kde chodievali na polnočnú aj kalvíni, nielen katolíci. Neskôr pri Dunajskej Strede, neskôr k Hodruši," povedal. V súčasnosti na arcibiskupskom úrade vytvárajú spoločenstvo rodinného charakteru s kňazmi a rehoľnými sestrami. "Prostredie sa dá posväcovať vytvorením spoločenstva. Nevidím podstatný rozdiel vo Vianociach na fare a medzi Vianocami na arcibiskupskom úrade. Vždy boli skromné. Ide o spoločenstvo a rodinu. Zaspievame si, ja hrám na gitaru, píšťalku, sestričky na klavír. Podstatou je však prežívanie liturgie," podotkol. Oslava Vianoc preto na arcibiskupskom úrade začína vešperami v kaplnke. "Odtiaľ prechádzame do jedálne. Keďže väčšina z nás je z oblastí, kde bola tradičným jedlom kapustnica, tak sa podáva kapustnica," povedal Orosch s tým, že u nich doma na juhu Slovenska kapustnicu nepodávali. "Na juhu Slovenska má domovské právo zemiakový šalát. Niekde bývali zvykom makové pupáky, šošovicová polievka. U nás na úrade teda je kapustnica a ryby so šalátom," povedal.

 

Arcibiskup cíti, že človek dnešnej doby sa nechal vtiahnuť do obchodovania s darčekmi. "Mentalita človeka sa za posledné roky zmenila. Rýchlo sa rozpráva v rozhlase a televízii. Rýchla otázka, rýchla odpoveď. Treba trochu spomaliť. Pritom iné jazyky sú ešte rýchlejšie ako slovenčina. Po slovensky sa veľmi rýchlo rozprávať nedá. Angličtina a maďarčina sú rýchlejšie," podotkol s tým, že atmosféra narodeného Ježiša, ktorý prináša pokoj ľuďom dobrej vôle sa nedá nahradiť Santa Clausom ani Dedom Mrázom.

 

zdroj: SITA/Radovan Pavlík