História budovy Marianum

Mariánsky seminár – Marianum založil v roku 1667 ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Stavba budovy sa realizovala približne v rokoch 1687 – 1700. V literatúre sa uvádza, že to bolo prvé murované divadlo v bývalom Uhorsku. V súčasnosti sa na tradíciu kultúrnych podujatí v Marianume snaží nadväzovať aj Trnavská arcidiecéza.

Mariánsky seminár – Marianum založil v roku 1667 ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni. Stavba budovy sa realizovala približne v rokoch 1687 – 1700. Seminár bol postavený na pomerne atypickom pôdoryse: dve rovnobežné krídla – uličné a dvorové – boli v strede prepojené kratším priečnym dvorovým krídlom. Pôvodné uličné krídlo malo dve nadzemné podlažia a nebolo podpivničené. Zadné dvorové krídlo malo tri nadzemné podlažia s kaplnkou, ktorej interiér tvoria maľby z konca 19. storočia. Budova prešla viacerými stavebnými úpravami. Drobné úpravy prebehli v štyridsiatych rokoch 18. storočia v spojitosti s výstavbou šľachtického konviktu. V roku 1914 bolo radikálne prestavané uličné krídlo, v ktorom bola cez dve podlažia vytvorená divadelná sála. Zachovaný bol barokový hlavný reprezentačný portál so sochou  Panny Márie, v type Madony, doplnený erbom arcibiskupa Selepčéniho.
 
V seminári študovali aj Rusíni z Mukačeva a Rumuni uniati. Bola tu umiestnená zaujímavá slovanská a rumunská knižnica, ktorá bola v roku 1865 presťahovaná do Ostrihomu. Aj po premiestnení Trnavskej univerzity do Budína v roku 1777 v seminári zostali bohoslovci pre Ostrihomskú arcidiecézu. Od roku 1856 budovu využívalo gymnázium. Rovnako ako šľachtický konvikt, tak aj budova Marianuma v päťdesiatych rokoch 20. storočia bola cirkvi odobratá a prevzatá Československým štátom do správy Ministerstva národnej obrany. V roku 1991 bola budova vrátená Trnavskej arcidiecéze, ktorá zrealizovala jej rekonštrukciu.
 
Organizovanie kultúrnych podujatí v Marianume má veľmi dlhú tradíciu. Práve v Marianume bolo pravdepodobne umiestnené jezuitské divadlo. Existujú dva výklady jeho vzniku. Jeden hovorí, že veľký mecén trnavských jezuitov gróf Pavol Esterházy dal v roku 1692 postaviť divadelné javisko; druhý, že spomenutý gróf dal postaviť samostatnú divadelnú budovu. Každopádne v neskorších rokoch sa výslovne písalo o divadle v tejto budove. V literatúre sa uvádza, že to bolo prvé murované divadlo v bývalom Uhorsku. Na prvom poschodí boli lóže a na druhom galéria a miesto pre orchester. Javisko bolo pomerne priestranné, opatrené mechanizmom barokového divadla. Hľadisko a kulisy vymaľoval Jozef Erhardt Grueber, ktorý v tom čase aj s pomocníkmi pracoval na freskách v terajšom Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa. Aj v období, keď budovu využívalo trnavské gymnázium uskutočňovali sa v sále rôzne predstavenia, koncerty a zo zachovaných dobových fotografií dokonca aj rôzne športové podujatia pre žiakov (napr. stolnotenisový turnaj organizovaný saleziánmi).
V súčasnosti sa na tradíciu kultúrnych podujatí v Marianume snaží nadväzovať aj Trnavská arcidiecéza.
 
Spracoval: PhDr. Rastislav Karaba, PhD.
 
Použitá literatúra:
ČAVOJSKÝ, L.: Divadlo na Trnavskej univerzite. In: Trnavská univerzita. Zostavil: J. Šimončič. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 1997, s. 133 – 140.
 
DZURŇÁKOVÁ, Z.: Komplex univerzitných budov v Trnave. In: Dejiny Trnavskej univerzity 1635-1777, 1992-2010. Editori: J. Šimončič a A. Hološová. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2010, s. 287 – 297.
 
Pamiatke Trnavskej univerzity 1635 – 1777.Trnava : SSV, 1935, 306 s.
Trnava 1238 – 1938.Trnava : SSV, 1938, 489 s.
 
ŽUFFOVÁ, J.: Obnova univerzitných budov v Trnave. In: Trnavská univerzita 1635 – 1777. Zostavil: J. Šimončič. Trnava : Trnavská univerzita v Trnave, 1997, s. 199 – 207.
 

SPRÁVY

 

NOVINKY