Pútnické miesta Trnavskej arcidiecézy

Sereď - Stredný Čepeň

Patrocínium: Nanebovzatie Panny Márie 
Hlavná púť: v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta)
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Kostolná 10, 926 01 Sereď
Telefón a fax: 031/7892 867, e-mail: farnost.sered@abu.sk

Tradícia púte v severnej časti galantského okresu sa sústreďuje aj do mesta Sereď – konkrétne do jeho miestnych častí Stredný a Dolný Čepeň. Každoročne sa tam v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie koná mariánska púť. Počiatky púte v tejto lokalite spadajú do tridsiatych rokov 19. storočia, keď Sereď a blízke okolie postihla cholera. Vtedy tam zomrelo mnoho ľudí. Obyvatelia z vďaky po ukončení epidémie postavili v Strednom Čepeni dnešnú Kaplnku Nanebovzatia Panny Márie, vtedy zasvätenú Panne Márii Pomocnici kresťanov. Táto kaplnka bola postavená na mieste staršieho kostola spomínaného v roku 1634.

Stavba kaplnky sa začala v roku 1832 a dokončená bola v roku 1835. Ide o klasicistickú jednoloďovú stavbu, na východnej strane uzavretú polygonálnou apsidou, s hranolovou vežou ukončenou ihlanovou strechou. Nad jej hlavným vchodom sa nachádzajú nápisové dosky, ktoré opisujú udalosti z roku 1831. Výzdobu kaplnky dopĺňajú vitráže zo začiatku 20. storočia. Vnútorné zariadenie kaplnky pochádza z čias jej stavby. Na oltári je umiestnený obraz Nanebovzatia Panny Márie. V roku 2001 bola kaplnka zreštaurovaná a rozšírená o prístavbu. Pred kaplnkou stoja dva kríže a celý areál obklopuje z troch strán štrnásť zastavení krížovej cesty zo začiatku 20. storočia. Súčasný neskorobarokový Kostol sv. Jána Krstiteľa stojí oproti miestu, kde pôvodne v minulosti stál farský kostol. Ten v roku 1777 vyhorel, preto vtedajší majiteľ panstva gróf František Esterházi dal v roku 1781 postaviť nový. Tento jednoloďový kostol s polygonálnym zakončením a so vstavanou vežou na priečelí bol naposledy renovovaný v rokoch 1991 – 1995.

V pútnu nedeľu idú veriaci už tradične v procesii od farského kostola ku Kaplnke nanebovzatia Panny Márie. Počas procesie hrá dychová hudba. Slávnostná svätá omša sa zvyčajne koná pred kaplnkou v Strednom Čepeni. Po jej skončení ľudia prechádzajú ku kaplnke v Dolnom Čepeni, kde je tradíciou modliť sa litánie k Panne Márii. Touto modlitbou sa púť končí. Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie sa v Strednom Čepeni tradične konajú aj hodové slávnosti.

Hana Ondrušová
_________
Literatúra:
Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS – LINE, 2005, s. 117.
Súpis pamiatok na Slovensku, zv. III. Bratislava : Obzor, 1969, s. 95.
www.sered.skwww.fara.sk; www.strednycepen.host.sk
 
 
Tomášikovo

Patrocínium: Najsvätejšia Trojica
Hlavná púť pri jaskyni Lurdskej Panny Márie: najbližšia sobota ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie 8. septembra
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad Tomášikovo, 925 04 Tomášikovo 320
Telefón: 031/7855 113, e-mail: farnost.tomasikovo@abu.sk
 
Tomášikovo je obec v okrese Galanta s asi 1500 obyvateľmi. Títo sú v prevažnej miere katolíci. Kostol, postavený v r. 1801, je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Známou pamätihodnosťou v obci je kaštieľ Eszterházyovcov. Majiteľom kaštieľa bol na konci 19. storočia gróf Michal Eszterházy. Správcom jeho majetku bol Dózsa Prenoszil, jeho manželkou bola Mária-Irma Zalkaová, sesternica biskupa v Győri. Mali dve deti: hluchonemú Margitu a syna, ktorý zomrel v mladom veku. Margitka je hlavnou postavou príbehu o lurdskej jaskyni.
 
Margita ako štvormesačná prekonala vážny zápal mozgových blán. Tri dni bola v bezvedomí a lekár sa vzdal nádeje na jej prežitie. Ako osemmesačná vypadla slúžke z rúk, pritom sa jej poškodil ľavý zvukovod. Jej matka si vtedy zaumienila, že s ňou pôjde na púť do Lúrd. S farárom Dr. Františkom Koperniczkým z Veľkých Ludaníc a učiteľom náboženstva Imrichom Nádorom strávili v Lurdoch v r. 1901 tri dni. O polnoci sa konala procesia. Matka dievčatka nahlas prosila Pannu Máriu o pomoc a príhovor, aby Margita mohla povedať čo len pár slov. Počas procesie sa zdravotný stav Margity začal zlepšovať. Jej matka si tam vtedy zaumienila, že dá v Tomášikove postaviť na počesť Svätej Panny jaskyňu, aká je v Lurdoch. Po návrate sa radili, kde by jaskyňa mala byť postavená. Na výslovné želanie uzdraveného dievčaťa ju postavili na cintoríne blízko vchodu. Podľa starých prameňov z pera farára Jána Vörösa kamene na stavbu dali priviesť priamo z Lúrd. Na vnútornej strane jaskyne je nápis: "Postavená z vďaky v r. 1901, posvätená 28. apríla."
 
Ignác Holéczy, vtedajší dekan-farár podal na Arcibiskupský úrad v Ostrihome žiadosť o povolenie pútí k jaskyni. Biskup József Boltizár, generálny vikár odpovedal nasledovne: „Návštevníci jaskyne pokorným vykonaním modlitby môžu získať odpustky. Na tento účel nech sa použije táto modlitba: »Pri tvojom počatí, Panna Mária, si bola nepoškvrnená, prihováraj sa za nás u Otca, ktorého Syna, Ježiša, si porodila z Ducha Svätého.« Ostrihom, 5. augusta 1901, Jozef Boltizár, biskup, generálny vikár.“ Krátko nato sa pozornosť obyvateľov okolitých obcí, a neskôr celého Žitného ostrova upriamila na jaskyňu a kvôli odpustkom ju vyhľadalo mnoho veriacich, najmä v deň Narodenia Panny Márie. Takto v Tomášikove vznikla popri tzv. veľkých hodoch (nedeľa Najsvätejšej Trojice) tradícia druhých, jaskynných hodov. Ani nie za jedno desaťročie sa z Tomášikova stalo známe pútnické miesto. Na výslovné želanie ostrihomského arcibiskupa kardinála Jusztiniána Serédyho, ktorý sem prišiel v r. 1934 osobne, 8. september sa stal aj dňom stretnutia mládeže. Farár Ján Vörös v r. 1939 napísal: “Okrem pátra Kerkaya tu bol aj kaplán Imrich Hóka a Ján Drahos, generálny vikár z Ostrihomu. Procesia sa konala od kostola po celej dedine. Imrich Hóka spočítal účastníkov. Bolo ich desaťtisíc, pričom mnohí odišli z bohoslužby domov alebo na jarmok... V dnešný deň pristúpilo k stolu Božiemu tisíc prijímajúcich. To všetko by sa nebolo neuskutočnilo, keby nebolo tohto pútnickeho miesta.“ Posledné oslavy kvôli vojne boli v r. 1943. Po nej nasledovala dvojročná prestávka, po ktorej sa opäť začali púte v deň Narodenia Panny Márie. Od r. 1960 však politické pomery nedovolili pokračovať v tejto tradícii. Až v r. 1990 vtedajší farár Štefan Bíróczi obnovil púte. V ďalších rokoch počet pútnikov dosiahol niekoľko tisíc.
 
V súčasnosti sa púte konajú takým spôsobom, že niektorí pútnici prichádzajú do filiálneho kostola vo Vozokanoch, kde sa vyspovedajú a pešo putujú do Tomášikova. Iní sa stretávajú pri kostole, kde sa koná adorácia. Odtiaľ putujú potom spolu na cintorín, kde sa pri jaskyni celebruje slávnostná svätá omša. Trnavský arcibiskup Mons. Ján Orosch dekrétom vyhlásil toto miesto 5. septembra 2015 za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy bez rozdielu národnosti, a na základe vyše storočnej tradície určil za výročný deň púte sobotu, ktorá je najbližšia ku dňu sviatku Narodenia Panny Márie.

Ladislav Tóth
_________
Literatúra:
www.tomasikovo.skwww.panoramy.sme.sk
 
 
Trnava - mesto

Patrocínium: Svätý Mikuláš
Hlavná púť: v dňoch 13. – 21. novembra
(tradičná Novéna k Trnavskej Panne Márii v Bazilike Minor)
Vedľajšie púte: na rozličné mariánske sviatky a slávnosti
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad Trnava, Ulica M. Sch. Trnavského 3, 
917 01 Trnava 1
Telefón: 033/5931 081, e-mail: dekanat.trnava@abu.sk

Milostivý obraz Panny Márie Trnavskej bol namaľovaný podľa vzoru z rímskeho Kostola svätých Alexeja a Bonifáca. Tento obraz zobrazuje Pannu Máriu s tmavou tvárou a tmavým odevom: ide o byzantský typ Márie Orodovnice. Obraz Panny Márie Trnavskej je maľba na dreve s rozmermi 89 x 71 cm. 

V porovnaní s originálom sa v mnohých detailoch odlišuje: rozdielne sú črty Máriinej tváre, pohľad a najmä gesto pravej ruky, ktorá je na trnavskom obraze obrátená smerom k divákovi. Panna Mária má okolo hlavy svätožiaru, pozadie je vyplnené na seba nadväzujúcimi kosoštvorcami s ľaliovými krížmi uprostred. Do Trnavy túto kópiu rímskeho obrazu priniesol neznámy študent a pôvodne ju umiestnili vo farskom Kostole sv. Mikuláša na severnej stene ľavej bočnej lode. Po skončení prístavieb bočných kaplniek (1629 – 1636) bol mariánsky obraz uložený v Kaplnke Svätého kríža. Na jej mieste dal uhorský prímas, ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy v rokoch 1739 – 1741 vystavať dnešnú Kaplnku Panny Márie. Jej výstavbu podnietilo viacero udalostí spojených s milostivým obrazom Panny Márie.

V roku 1663 Turci drancovali a pustošili Hlohovec, Nitru, Modru, Pezinok, františkánsky Kláštor sv. Kataríny a prenikli až do blízkosti Trnavy. Do samotného mesta sa však nedostali a Trnava zostala neporušená. V tomto čase sa udiala zvláštna udalosť – na obraze Panny Márie vo farskom kostole sa objavil krvavý pot. Hoci sa o tomto mimoriadnom úkaze zachovalo pomerne málo správ, ľudia tomu verili a šírili o tom správy aj počas nasledujúcich rokov.

Z čias druhej kuruckej vojny (1703 – 1711) pochádzajú ďalšie správy o zázračnom slzení mariánskeho obrazu. Spomína sa aj konkrétny dátum, a to 5. júl 1708, keď sa na obraze v ranných hodinách objavilo slzenie. To sa zopakovalo o niekoľko dní znova, dokonca dvakrát za sebou, v dňoch 10. a 11. augusta 1708. Všetky známe udalosti slzenia obrazu Panny Márie v Trnave z roku 1708 písomne zaznamenal prepošt Juraj Mártonffy a zaslal ich ostrihomskému arcibiskupovi Kristiánovi Augustovi, ktorý ustanovil 14-člennú vyšetrovaciu komisiu. Výsledky dôsledného šetrenia obrazu, zisťovania jeho pôvodu, pravosti, umiestnenia, času slzenia a potenia, vypočúvania svedkov zhrnula komisia v zápisnici z 27. novembra 1708. Na základe týchto skutočností ostrihomský arcibiskup a kardinál Kristián August rozhodol a listom z 19. decembra 1708 schválil verejnú úctu milostivého obrazu Panny Márie vo farskom Kostole sv. Mikuláša v Trnave. Odvtedy sa každoročne konali spomienkové sväté omše na pamäť slzenia v dňoch 5. júla a 10. a 11. augusta.

V roku 1710 bola Trnava zasiahnutá morom. Mesto sa snažilo nájsť rôzne spôsoby, ako ho zastaviť. Dňa 21. novembra 1710 sa po prosebnej svätej omši uskutočnila procesia s milostivým mariánskym obrazom od Kostola sv. Mikuláša cez námestie okolo súsošia Najsvätejšej Trojice späť do farského kostola. Tradícia hovorí, že po odspievaní piesne Teba, Bože, chválime... mor v predpoludňajších hodinách 21. novembra 1710, na sviatok Obetovania Panny Márie, úplne prestal.

Po týchto udalostiach obyvatelia mesta žiadali vytvoriť dôstojnejšie miesto pre milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Tretieho júna 1739 bol položený a posvätený základný kameň mariánskej kaplnky, ktorá bola 9. septembra 1741 slávnostne posvätená spolu s hlavným oltárom. Kaplnka je postavená v barokovom slohu, barokovo je riešený aj jej interiér. Steny a kupola sú vymaľované iluzívnou architektúrou s figurálnou zložkou. Hlavnou témou je Korunovanie Panny Márie Najsvätejšou Trojicou. Táto scéna ideovo nadväzuje na oltár kaplnky, na ktorom je umiestnený dnes už viackrát zreštaurovaný milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. V tejto kaplnke sa pri príležitosti votívnych sviatkov, ale aj cez iné mariánske sviatky konali slávnostné sväté omše, modlitby, kázne, všetky s cieľom prehĺbiť úctu a oddanosť k Panne Márii.

Po prvej svetovej vojne úcta k Panne Márii Trnavskej upadala. O jej sporadické oživovanie sa zaslúžili najmä starší veriaci občania a rehoľné sestry uršulínky so svojimi študentkami. Prelom nastal v roku 1939 najmä vďaka verejnému podnecovaniu k zbožnosti saleziánskym kňazom donom Jánom Hlubíkom. Tradícia začala znovu ožívať, obnovili sa sväté omše, kázne, procesie, adorácie a postupne sa sformovala úcta k milostnému obrazu Panny Márie Trnavskej do podoby novény – deviatnika, čiže deväť dní trvajúcej pobožnosti rôznych foriem. Pravidelne sa koná v dňoch 13. až 21. novembra.

Zuzana Dzurňáková
_________
Literatúra:
Rusina, I.(ed.): Dejiny slovenského výtvarného umenia: Barok. Bratislava SNG, 1998.
 
 
Trnava – Modranka

Patrocínium: Najsvätejšia Trojica
Hlavná púť: druhá májová nedeľa
Adresa: Rímskokatolícky farský úrad, Pútnická 4, 917 05 Trnava-Modranka
Telefón: 033/5543 052; e-mail: farnost.modranka@abu.sk;
www.faramodranka.sk

Kostol a cintorín v osade Modranka sa spomínajú už v písomných prameňoch zo 16. storočia. Osídlenie tohto územia je však oveľa staršie. Od 13. storočia bola Modranka majetkom mesta Trnavy a ako poddanská obec, s kratšími obdobiami iných vlastníkov, vždy patrila Trnave. V súčasnosti je Modranka jedinou pôvodne vidieckou mestskou časťou Trnavy. Vlastnú farnosť má od roku 1913.

Tunajší farský pútnický kostol zasvätený Najsvätejšej Trojici má za sebou pohnutú históriu. Bol postavený v barokovom slohu v rokoch 1650 – 1657. Jeho stavba nadviazala na staršiu Kaplnku Božieho hrobu, ktorá vznikla v rokoch 1629 – 1632 a pôvodne bola zakončením krížovej cesty vedúcej do Trnavy. Staviteľ kostola sa pravdepodobne inšpiroval Chrámom sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Pripomína ho najmä priečelie, kde sa týčia dve hranolové veže skrášlené lizénami. Na ne dosadajú štíhle cibuľové strechy. Jednoloďový kostol je ukončený polygonálnym presbytériom a zaklenutý krížovou klenbou. Hlavný oltár je tvorený stĺpovou, konkávne prehnutou architektúrou. V roku 1659 bola na severnej strane kostola pristavaná loretánska kaplnka s oltárom a v roku 1767 predĺžená prístavbou do dnešnej podoby. Takéto kaplnky vznikali podľa vzoru kaplnky v talianskom Lorete. Do kaplnky bola z hlavného oltára Kostola Najsvätejšej Trojice premiestnená medená socha Panny Márie, urobená v 17. storočí podľa vzoru milostivej sochy Panny Márie z Loreta. Soška sa počas drancovania Modranky tököliovským vojskom stratila a nahradená bola novou drevenou sochou prenesenou z Trnavy v roku 1689. Mária je zobrazená v podobe Madony – Božej matky držiacej na ľavej ruke sediaceho malého Ježiša. Obidve postavy sú korunované a odeté do zlatých šiat. Nad sochou po obidvoch stranách sú tri páry anjelských postáv. Najvyššie zobrazená dvojica okrídlených „putti“ pridržiava kartušu s latinským nápisom: PARENS LIBERA TUOS A PESTE, FAMER, IGNE ET BELLO (Božia Rodička, vysloboď nás od moru, hladu, ohňa a vojny). Milostivá socha Panny Márie Loretánskej je v súčasnosti umiestnená nad dreveným oltárom. 
Pútnici začali vo väčšom počte prichádzať po udalostiach v roku 1683, keď Trnavu a Modranku ohrozovalo turecké vojsko. Bezmocní obyvatelia sa utiekali k Panne Márii. Keď podľa legendy kraj nečakane zahalila hustá hmla a zastavila útočníkov, obyvatelia boli presvedčení, že ich zachránila Panna Mária. Pápež Inocent XII. vyhlásil v breve z 30. júna 1695 Modranku za pútnické miesto a udelil úplné odpustky na šesť rokov všetkým veriacim za zvyčajných podmienok. Na pamiatku záchrany pred Turkami púte v Modranke pokračovali až do druhej polovice 18. storočia. Po roku 1783 púte zanikli, čo súviselo so zákazmi a nariadeniami Jozefa II. Socha Panny Márie bola počas nasledujúcich desaťročí niekoľkokrát schovávaná v Trnave. Po roku 1808 púte opäť pokračovali. Začiatkom 19. storočia Kostol Najsvätejšej Trojice niekoľkokrát vyhorel. V roku 1957 – 1958 bola postavená prístavba kostola. Súčasná výmaľba kostola je z roku 1968. Pred kostolom je lurdská jaskyňka z roku 1944.
 
Púť v Modranke sa organizuje vždy v druhú májovú nedeľu. Mnoho pútnikov – zblízka i zďaleka – tam na príhovor Panny Márie dostáva útechu, posilu, milosti i povzbudenie vo viere.
 
Zuzana Dzurňáková
_________
Literatúra:
ČIČO, M. (ed.): Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový ústav, 2002.
Súpis pamiatok na Slovensku, zv.  I. Bratislava : Obzor, 1969, s. 329.
www.faramodranka.sk; www.modranka.com
 

Trstín - Hájiček

Patrocínium: Sedembolestná Panna Mária
Hlavná púť: na sviatok Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta)
Vedľajšie púte: na rozličné mariánske sviatky a slávnosti
Kontaktná adresa: Rímskokatolícky farský úrad, 919 05 Trstín 183
Telefón: 033/5589 281; farnost.trstin@abu.sk;
www.trstin.sk/fara

Nad obcou Trstín leží historicky vzácny areál a pútnické miesto Hájiček s Kostolom Panny Márie, drevenou zvonicou, studničkou a krížovou cestou. Podľa tradície bola táto lokalita známa už v 13. storočí. Ide údajne o najstaršie patrocínium Sedembolestnej Panny Márie, ako to uvádza arcidiecézny schematizmus. V Baťániovskej kanonickej vizitácii z roku 1782 sa píše, že tento kostolík bol postavený v roku 1245, čo potvrdzuje i nápis v kostolíku: MCCXLV. Dôkazom toho je i neskororománsky základ tehlovej stavby jednoloďového kostola s apsidou, ako aj románsky polkruhový portál na južnej strane. V závere 17. storočia (datovanie 1696 na chóre) prešiel kostolík v Hájičku stavebnými úpravami.

Tento objekt plnil dlhé roky funkciu farského kostola.
Koncom 18. storočia bola do sklenenej skrine na oltári kostola v Hájičku umiestnená v hodvábnych šatách odetá soška Bolestnej Panny Márie, známa tiež ako milostivá Pieta. Svoj rozkvet zažil Hájiček najmä po roku 1764, keď bola do novopostaveného kostola v Šaštíne prenesená socha Sedembolestnej. Odvtedy tisíce pútnikov z celého Rakúska-Uhorska putovali na sviatok Narodenia Panny Márie do Šaštína a Trstín (Nádaš) sa stal jednou z významných zastávok na pútnickej ceste.

V pamätnej knihe nádašského farára Antona Foriša sú zaznamenané zaujímavé poznámky o zázračných uzdraveniach spojených s týmto miestom. V roku 1793 sa medzi ľuďmi rozniesol chýr, že pred sochou Bolestnej Matky v Hájičku sa stali zázračné uzdravenia chorých. Na podnet rýchlo sa šíriacich správ bola ustanovená vyšetrovacia komisia, ktorá viaceré z údajných zázrakov spochybnila a oficiálne neuznala z viacerých dôvodov (niektorí chorí neboli dokonale uzdravení, u niektorých sa uzdravenie dialo postupne, niektorí užívali pred uzdravením nejaké lieky, mnohí znovu ochoreli a pod.). 
Jozef Vilt, arcibiskupský vikár, dňa 12. októbra 1793 oznámil miestnemu farárovi, že zázraky neboli dokázané, a preto musí kostol v Hájičku zavrieť a nesmú sa v ňom konať žiadne bohoslužby. Uzavretie kostola trvalo iba jedno dopoludnie, pretože veriaci sa dožadovali jeho otvorenia a možnosti vykonávať pobožnosti, adorácie a modlitby. Dňa 23. apríla 1794 na príkaz vikára bola socha Bolestnej Panny Márie prenesená do Trnavy. Až do roku 1923 bola uložená v Kaplnke sv. Michala v Kostole sv. Mikuláša. Už po piatich rokoch, v roku 1799, veriaci žiadali ostrihomskú kapitulu o jej navrátenie. Keďže odpoveď neprišla, dali zhotoviť novú sochu a pútnická tradícia sa znovu obnovila. Pôvodná socha milostivej Piety bola v júni 1923 posvätená a vrátená na pôvodné miesto do kostola v Hájičku.

Pri kostole je drevená zvonica s tromi zvonmi. V októbri 1923 bola slávnostne otvorená kamenná krížová cesta. Pútnické miesto dopĺňa studnička na neďalekej lúke.

Zuzana Dzurňáková
_________
Literatúra:
ČIČO, M. (ed.) Kalvárie a Krížové cesty na Slovensku. Bratislava : Pamiatkový ústav, 2002.
 
(ZDROJ: PIATROVÁ, A. et al. Pútnické miesta SlovenskaSprievodca. Trnava: Filozofická fakulta Trnavskej univerzity, Inštitút kresťanskej kultúry, 2010).
 

 

SPRÁVY

 

NOVINKY

 

Do Festivalu Lumen zostávajú už len 4 dni!

TRNAVA 29. mája 2017 - O pár dní, 2. júna, privíta Trnava mladých z celého Slovenska i zo zahraničia na najväčšom festivale kresťanskej hudby v strednej Európe. Oslavu 25. výročia festivalu budú okrem Viac »