Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša (Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol), ktorej stavba sa začala v roku 1380. Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave (1211). Od roku 1543 do roku 1820 bol katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou. V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom. Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol sv. Jána Krstiteľa v Trnave. 10. augusta 2008 trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy. Dóm sv. Mikuláša 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor.
Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša (Dóm sv. Mikuláša, Hrubý kostol), ktorej stavba sa začala v roku 1380. Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave (1211) a ktorého časť základov bola odkrytá pri rozsiahlych renovačných prácach v roku 1975. Nový kostol postavili na križovatke obchodných ciest pri trhovisku. Zasvätili ho sv. Mikulášovi, patrónovi obchodníkov.
Stavba chrámu má charakter mestskej stavby, keďže mesto ako patrón dodávalo stavebný materiál z vlastných zdrojov, ale aj za podpory panovníkov a bohatého meštianstva. Pozoruhodný je samotný stavebný materiál - pálená tehla, ktorá nie je typická pre gotické stavby v našom prostredí. Kostol je 60 m dlhý, 31 m široký a hlavná loď je vysoká 18 m.
Trojloďový kostol bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo neho sa rozprestieral cintorín, ktorého pozostatky boli a aj v súčasnosti sú predmetom archeologického výskumu. Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo gotické jednovežové. Gotický portál, nachádzajúci sa na južnej strane, je pôvodný. Obvodové vonkajšie murivo malo oporné piliere, medzi nimi sa nachádzali vysoké gotické okná. Vo svätyni päťbokého záveru sa zachovalo pôvodné gotické pastofórium (t.j. pevne zabudovaná schránka na prechovávanie Sviatosti oltárnej, buď vyhĺbená v múre alebo prístenná). Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvodne viedol do románskej kaplnky sv. Juraja, ktorá počas stavby kostola slúžila farským potrebám. Zrušená bola kvôli prístavbe sakristie v 17. stor. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu.
Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom. Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočné lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavnej lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi (Žigmund Luxemburský, Albert Habsburský a mesto Trnava). Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi. V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján evanjelista, sv. Mikuláš, sv. Pavol a výjav o sv. Jurajovi.
Pôvodné kaplnky, nachádzajúce sa po oboch stranách hlavného vchodu, boli prestavané a zosilnené začiatkom 16. storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy chrámu, pretože arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť jeho význam. Kvôli tureckej hrozbe sa ostrihomský arcibiskup a jeho kapitula evakuovali do Trnavy a od roku 1543 slúžil kostol sv. Mikuláša ako katedrálny metropolitný chrám ostrihomského arcibiskupa. V tomto období sa priečelie prestavalo na dvojvežové a rozšírili sa kaplnky pod vežou. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom. (Kohút na snôpku je aj pri bočnom vchode. Je z erbu mestského kapitána Pavla Hollého z r. 1498).
17. storočie sa nieslo v znamení najrozsiahlejších stavebných úprav a zmien kostola. Z popudu arcibiskupa kardinála Petra Pázmaňa sa začala v roku 1618 rozsiahla prestavba a interiérové úpravy, ktoré sa skončili v roku 1630. Prístavbou bočných kaplniek sa zmenil nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia. Postavil sa nový chór, kazateľnica, osadili sa nové lavice, ako aj nové oltáre - všetko v barokovom slohu. V roku 1666 zasiahol veľký požiar severnú vežu, ktorú dal ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky (Juraj Szelepcsényi) v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Prebudovala sa aj sakristia a ozdobili ju lunetovou klenbou so štukovým dekorom.
Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, ktorú dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházi (1664 - 1745). Kaplnku stavali v rokoch 1739 - 1741. Na baldachýnovom oltári od A. Huettera sa nachádza zázračný obraz Panny Márie Trnavskej. Vďaka nemu sa kaplnka stala významným pútnickým miestom. Začiatkom 19. storočia bol opravený triumfálny oblúk; odstránili sa sedlové vežičky zo steny svätyne, ktorá dostala drevené obloženie. V r. 1823 boli na južnej strane zosilnené oporné piliere z materiálov zrušeného slovenského kostola sv. Michala Archanjela.
V rokoch 1900 - 1905 boli osadené nové vitráže okien, urobila sa maľba bočných stien hlavnej lode aj svätyne. V roku 1916 sa odstránila tehlová výplň trojkružového gotického okna južnej podvežovej kaplnky, ktorá bola v roku 1922 renovovaná. V r. 1954 - 1958 sa omietli veže, vykonali sa rozsiahle očistné a konzervačné práce na rímsach, kamenných osteniach, fialách a kamenných chrličoch. V r. 1964 sa očistil barokový strop sakristie, v roku 1967 sa elektrifikovalo zvonenie. V severnej veži sa nachádza jeden z najväčších zvonov v Európe - sv. Mikuláš.
Náboženský význam chrámu
Kostol (Dóm) sv. Mikuláša v Trnave sa stal od roku 1543 do roku 1820 katedrálnym metropolitným chrámom Ostrihomskej arcidiecézy, pretože po bitke pri Moháči (1526) bol Ostrihom ohrozovaný tureckou expanziou. V roku 1918 po vzniku Československa a po vytvorení Trnavskej apoštolskej administratúry sa Kostol sv. Mikuláša opäť stal katedrálnym chrámom.
Keď v roku 1977 bola zriadená samostatná slovenská cirkevná provincia a vznikla Trnavská arcidiecéza, na žiadosť apoštolského administrátora Mons. Júliusa Gábriša pápež preniesol titul katedrálneho chrámu na Kostol svätého Jána Krstiteľa v Trnave.
Dňa 10. augusta 2008 v Dóme sv. Mikuláša v Trnave celebroval slávnostnú svätú omšu trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol, pri ktorej vyhlásil Dóm svätého Mikuláša za mariánske pútnické miesto Trnavskej arcidiecézy.
Dóm sv. Mikuláša dňa 9. novembra 2008 vyhlásil pápež Benedikt XVI. za baziliku minor. Postavenie baziliky minor umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámov, chrámovom náradí a pečiatke. V erbe baziliky sú tri jablká predstavujúce sv. Mikuláša a dve sedemcípe hviezdy predstavujúce Sedembolestnú Pannu Máriu. Trnavská bazilika minor je v poradí desiatou bazilikou na Slovensku.
Zdieľaj
