Program pokračoval v Kultúrnom dome, kde si prítomní farníci vypočuli životné príbehy kňazov, rehoľníkov, rehoľných študentov - klerikov a rehoľných sestier z Dechtíc, trpiteľov za vieru, ktorí boli prenasledovaní vtedajším komunistickým režimom.

 

Medzi členov mužských reholí patrili saleziánsky klerik - študent v malom seminári v Šaštíne, odvezený do Podolínca, a potom na Priehradu Mládeže - Ján Milan Dubovský; ďalej saleziánsky klerik študent v malom seminári v Hodoch pri Galante, odvezený do Podolínca, potom na Priehradu Mládeže a následne povolaný do PTP a po nepodarenom úteku do zahraničia v poslednej výprave Titusa Zemana odsúdený na 14 a pol roka - Anton Semeš; klerik študent jezuita - odvezený do Podolínca, potom na Priehradu Mládeže a následne povolaný do PTP, dlhodobo prenasledovaný a mučený ŠTB - Jozef Šimončič; dominikánsky klerik študent v malom seminári, ktorému sa podarilo utiecť pred deportáciou z kláštora v Trenčíne - Emil Manca a rehoľný kňaz z Dechtíc, verbista, ktorý bol vychovávateľom v sirotinci v Čechách a po zrušení kláštorov sa vrátil domov a pracoval vo výrobe - P. Karol Benovic, SVD.

 

Kňazi pôsobiaci v Dechticiach

 

Ján Malženický, SDB (dechtický farár iba 2 hodiny - okamžite odvolaný po prijatí v Dechticiach);

 

Izidor Štefík, SJ (dechtický farár - dlhodobo nevyhovujúci pre cirkevných tajomníkov);

 

Michal Mikuška, OCD (dechtický farár - po „Barbarskej noci“ musel opustiť seminár. V roku 1958 ho Štátna bezpečnosť zaistila pre vykonávanie tajného štúdia teológie. Trest si odpykával ako baník v Jáchymovských baniach do 18. septembra 1959).

 

Zoznam rehoľných sestier pochádzajúcich z Dechtíc, ktoré boli zasiahnuté „Akciou R“

 

Katarína Hetešová - rehoľné meno Febrónia, Kongregácia Dcér sv. Františka

 

Terézia Mancovičová - rehoľné meno Ladislava, Kongregácia Dcér sv. Františka. Provinciálna predstavená pre celé Slovensko. Po roku 1950 bola odsúdená na 14 mesiacov, pokutu vo výške 10-tisíc Kčs, prepadnutie majetku a na tri roky stratila občianske práva. Vinná z poburovania proti republike - za rozširovanie a čítanie listu od biskupa Jozefa Čárskeho. Trest si odpykala vo väznici v Rimavskej Sobote. Starobu dožila v Slovenskej Ľupči.

 

Hlavatovičová Rozália - rehoľné meno Sigfrieda, Kongregácia Dcér sv. Františka. Vyvezená po roku 1950 do Slovenskej Ľupče.

 

Mária Pullmanová - rehoľné meno Speciosa, Kongregácia Dcér sv. Františka. Vyvezená po roku 1950 do Slovenskej Ľupče.

 

Jolana Pullmanová - rehoľné meno Klaudia, Kongregácia Dcér sv. Františka. V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.

 

Štefánia Pullmanová - rehoľné meno Ancilla, Kongregácia Dcér sv. Františka. V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.

 

Anna Kostolanská - rehoľné meno Astéria, Kongregácia Dcér sv. Františka. V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.

 

Hetešová Margita - rehoľné meno Aquilla, Kongregácia Dcér sv. Františka. V roku 1950 v sústredená v Slovenskej Ľupči.

 

Chrvalová Františka - rehoľné meno Emerita, Kongregácia Dcér sv. Františka. Bola predstavenou v Seredi. V roku 1950 vyvezená do Jasova a odtiaľ do Slovenskej Ľupče.

 

Tomášková Želmíra - rehoľné meno Adoráta, Kongregácia Dcér sv. Františka. V roku 1950 vyvezená do Bílej Vody v Čechách. Odsúdená na rok odňatia slobody a pokutu vo výške 10-tisíc Kčs, prepadnutie majetku a na tri roky stratila občianske práva. Vinná z poburovania proti republike - za rozširovanie a čítanie listu od biskupa Jozefa Čárskeho. Trest si odpykala vo väznici v Rimavskej Sobote. Sestra Adorata počas výkonu trestu pracovala vo vlnárskych závodoch. Už pred nástupom sa liečila na tuberkulózu a za mrežami sa jej stav zhoršil.

 

Spolu s Adoratou bolo obvinených ďalších šesť sestier - medzi nimi i Terézia Ladislava Mancovičová z Dechtíc a Mária Fidelisa Horvatovičová z Dolného Dubového.

 

Gáliková Anna - rehoľné meno Don Bosca, Rehoľa sv. Alžbety (OSE) alžbetínka. Vyvezená v r. 1950 z kláštora v Bratislave.

 

Zdroj: Farnosť Dechtice