Veľkonočný pokoj ako odpoveď na strach

 

Biskup Beňo poukázal na moment, keď Ježiš prichádza medzi vystrašených apoštolov so slovami: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19). Tento pokoj však nevníma ako pasívne stíšenie, ale ako aktívnu Božiu prítomnosť uprostred neistoty.

 

„Nie je to pokoj typu ‚daj mi svätý pokoj‘, ale istota, že Boh je s nami, že nás sprevádza a že mu na nás záleží,“ povedal biskup a zdôraznil, že tento pokoj je základom skutočnej nádeje.

 

Nádej zakorenená vo vzkriesení

 

Biskup zdôraznil, že nádej kresťana sa opiera o víťazstvo nad smrťou. „Ak Ježiš porazil najväčšieho nepriateľa človeka - smrť, tak dokáže vyriešiť aj všetky ostatné problémy človeka a spoločnosti, ak sa ho budeme držať,“ vysvetlil. Veriacich vyzval, aby si denne vyprosovali Kristov pokoj, ktorý premieňa srdce a pohľad na svet.

 

Od „toho Boha“ k „môjmu Bohu“

 

V homílii zaznelo aj silné zamyslenie nad vierou apoštola Tomáša, ktorý po stretnutí so vzkrieseným Kristom vyznal: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28). Biskup Beňo označil tieto slová za najsilnejšie chlapské vyznanie viery v Biblii. „Žena nepovie o mužovi ‚ten chlap‘, ale ‚to je môj chlap‘. Aj o Bohu by sme nemali hovoriť ako o ‚tom Bohu‘, ale ako o ‚mojom Bohu‘,“ povedal obrazne.

 

Tri podoby Vzkrieseného: služba, obeta, prítomnosť

 

Záver homílie patril osobnému svedectvu o tom, čo pre biskupa Beňa znamená zmŕtvychvstalý Kristus. Vyzdvihol tri obrazy - Ježiš - Boh slúžiaci, ktorý sa na Zelený štvrtok skláňa k nohám človeka, Ježiš - Boh milujúci, ktorý sa na Veľký piatok obetuje za nás a Ježiš - Boh prítomný, ktorý zostáva v Eucharistii ako pokrm na cestu.

 

„On je Emanuel - Boh s nami - nielen na Vianoce, ale každý deň,“ zdôraznil biskup.

 

Povzbudenie do ďalších krokov Jubilejného roka

 

Nitriansky pomocný biskup Peter Beňo ukončil svoju homíliu výzvou na osobné prehĺbenie vzťahu s Bohom v duchu nádeje. „Nech nás Ježišov pokoj a prítomnosť vedú ako pútnikov nádeje aj počas tohto Jubilejného roka,“ povedal veriacim zhromaždeným v Šali.

 

Diskusný večer s otcom biskupom Petrom

 

Stretnutie sa nieslo v duchu modlitby, hudby a osobného svedectva. Večer otvorila krátka spoločná modlitba so vzývaním Ducha Svätého a piesňou „Otcova roľa“ v podaní Simy Magušinovej.

 

Moderátor večera predstavil hosťa s poetickým označením Biskup s vôňou hôr a srdcom pastiera. Tento obraz výstižne charakterizuje život a službu otca biskupa, ktorý sa narodil 2. septembra v Bánovciach nad Bebravou. Po štúdiách vstúpil v roku 1990 do novootvoreného Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre a kňazom sa stal 14. septembra 1996. Jeho kňazská služba bola vždy spätá s blízkosťou k ľuďom a sprevádzaním ich životnej cesty. Za biskupa ho v roku 2021 vymenoval pápež František, ktorý v ňom rozpoznal nielen duchovnú zrelosť, ale aj pastierske srdce.

 

V diskusii sa otec biskup Peter úprimne podelil aj o svoje pocity po nedávnom úmrtí pápeža Františka. „V prvých chvíľach ma zaplavil smútok, ale keďže to bolo na Veľkonočný pondelok, rýchlo som si uvedomil, že veľkonočná radosť z víťazstva nad smrťou musí byť silnejšia. A ak sa Svätému Otcovi podarilo doputovať do večného domova, máme sa z toho radovať spolu s ním,“ povedal.

 

Spomenul aj výnimočný moment, keď mohol v deň pohrebu osobne prejsť okolo rakvy zosnulého pápeža. „Cítil som bázeň, vďačnosť a dôstojnosť. Pápež František bol pre mňa veľkým učiteľom. Učil ma nielen ako kresťana, ale aj ako biskupa. Nehovorím, že som bol vždy dobrý žiak, ale chcel som sa učiť.“

 

Počas večera zaznela aj otázka, ako prežíva štyri roky od svojho biskupského menovania. S pokorou priznal, že to nečakal. „Nikdy som si nemyslel, že by som ako dedinský farár mohol byť vyvolený na túto službu. Ale dnes môžem s vďačnosťou povedať, že mám radosť zo svojho povolania, služby aj poslania.“

 

V duchu modlitby, piesne a spomienky na Svätého Otca sa v druhej časti stretnutia otvorili aj osobnejšie témy, ktoré ukázali biskupa Petra Beňa nielen ako cirkevného predstaviteľa, ale predovšetkým ako človeka, ktorý s pokorou prijal svoje povolanie a službu.

 

Otec biskup úprimne priznal, že ho samotné menovanie na biskupa prekvapilo: „Mňa to dosť zaskočilo... Nepomyslel som si, že by som sa ako dedinský farár mohol stať biskupom. Veď boli na to súcejší.“

 

Pri pohľade na jeho osobný príbeh - od skromných začiatkov, cez dedinské fary, až po biskupský úrad - vystúpila do popredia jedna jasná téma: blízkosť k ľuďom. Biskup Beňo sa nezmenil v podstate. Zostáva tým, kým bol - pastierom, ktorý pozná svoje ovce, a ktorý dokáže byť medzi nimi. Aj preto jeho biskupské heslo „Spoznali sme Božiu lásku“ nie je len formálnym mottom, ale výzvou pre každodenný život.

 

Nasledujúce časti diskusie sa ešte viac dotkli otázok služby, vzťahov, hľadania ciest pre Cirkev v dnešnej dobe a duchovného vedenia.

 

V tretej časti diskusie sa otec biskup venoval ešte dôležitejšiemu aspektu svojej biskupskej služby - vzťahom v Cirkvi a jej duchovnej obnove. „Cirkev je rodina,“ povedal a pokračoval: „Rodina je živým organizmom, kde každý člen má svoje miesto. A je to práve láska a vzájomná úcta, ktoré dávajú Cirkvi silu byť nástrojom Božieho kráľovstva.“ Tento pohľad na Cirkev ako na rodinu odráža jeho osobný prístup k biskupstvu - nie ako funkcii, ale ako službe, ktorá vychádza z lásky a blízkosti.

 

Biskup Beňo sa zamýšľal aj nad aktuálnymi výzvami, pred ktorými stojí Cirkev na Slovensku. „Dnešná doba je plná zmien a výziev - či už ide o sekularizáciu spoločnosti, alebo o hľadanie nových spôsobov, ako byť prítomní v živote ľudí,“ povedal. Ocenil snahy o modernizáciu a komunikáciu s mladými, ale zároveň nezabúdal na význam tradície a hlbokého duchovného základu. „Mladí potrebujú počuť Božie slovo inak, možno jednoduchšie, ale stále silné. Musíme byť viac prítomní v ich životoch,“ zdôraznil.

 

Záver diskusie patril reflexii o osobnom vzťahu k Bohu. Otec biskup priznal, že jeho cesta nie je vždy priamočiara, že sa často stretáva s pochybnosťami a výzvami. Avšak každý deň nachádza silu v modlitbe, v spoločenstve s Božím ľudom a v pohľade na Krista, ktorý je najväčším vzorom. „Kristus je mojím vzorom v službe. On bol ten, kto nebol len Pastierom, ale aj priateľom, bratom,“ povedal a vyjadril túžbu, aby jeho služba mohla byť aj pre druhých takýmto svedectvom Božej lásky.

 

Na záver biskup Beňo pridal ešte jedno osobné posolstvo: „Cítim sa vďačný za každý deň služby, za každého človeka, ktorého stretávam. Boh mi dal veľkú príležitosť byť tu pre druhých, byť pastierom, ktorý sa stará, povzbudzuje a sprevádza.“

 

TO ABU informovala Rímskokatolícka farnosť Šaľa