Roráty počas Adventu v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave

Pôvod rorátnych omší nájdeme v dobe vlády Karola IV., ktorý zaviedol celoročnú prax votívnych svätých omší k Panne Márii. K týmto omšiam sa čoskoro pripojila aj tradícia spevu. Na roráty chodili počas Adventu celé rodiny, a to spravidla každý deň. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima. Vzali si lampáše, a častokrát brodiac sa snehom a znášajúc štipľavý mráz, smerovali do kostola. Obraz otcov prešliapavajúcich cestu v snehu nasledovaných deťmi a matkami, ktoré často niesli najmenšie deti na rukách, patrí k spomienkam mnohých ľudí aj na Slovensku.

Roráty sa aj dnes zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša od proroka Izaiáša 

„Rorate caeli desuper“

. Tento úvodný latinský spev vytvára atmosféru času očakávania. Rorátne sväté omše sa slávia každý deň počas Adventu, okrem nedele. Nakoľko to liturgia dovoľuje, slávi sa formulár svätej omše o Panne Márii a kňaz používa biele rúcho. V prvých slovách rorátnej svätej omše je tajomstvo Adventu i celej ľudskej existencie zhrnuté do dvoch veršov. Postačí jediný okamih pozornosti, aby tieto slová prenikli nielen do ucha, ale aj do duše.

„Rorate caeli, desuper, et nubes pluant justum; aperiatur terra, et germinet Salvatorem. Roste nebesá zhora, oblaky nech pršia Spravodlivého; Nech sa otvorí zem a vyklíči Spasiteľa.“

(Iz 45,8)

Príchod Krista, ktorý túžobne očakávame, má tri podoby. V prvom rade sa pripravujeme na slávenie Vianoc, tajomstvo Vtelenia. Chválime Boha, ktorý tak miloval svet, že nám poslal svojho Syna. Druhý príchod Krista sa deje v našich srdciach najmä prijímaním Eucharistie a cez túto prípravu našich sŕdc sa máme pripraviť aj na našu večnú vlasť a na príchod Krista ako Ženícha a Sudcu po našej smrti a pri poslednom súde. Advent teda hlása príchod Krista včera, dnes a zajtra. Včera ako Dieťaťa v jasliach, dnes skrytého v chlebe a zajtra v naplnení ako nášho Ženícha a Sudcu.

TO ABU informoval Ján Vido