Nová encyklika pápeža Františka: Dilexit nos - o ľudskej a Božej láske Srdca Ježiša Krista

Pápež František nás v svojej

štvrtej encyklike

pozýva k novému začiatku prehĺbenia vzťahu s Bohom, znovuobjaveniu lásky, súcitu a milosrdenstva. Poukazuje na ľudské srdce ako symbol našich túžob, rozhodnutí a autentickej identity. Zdôrazňuje, že v dnešnej dobe povrchnosti a technológie je nevyhnutné znovu objaviť význam srdca.

V piatich kapitolách podnecuje k zamysleniu nad aspektmi Pánovej lásky, ktorá je náplňou nášho života, ako bola u svätcov, ktorých príkladmi inšpiruje. Uvádza, že vo všetkom, čo zažívame, je potrebné hľadať odpovede na otázky: Kto som? Čo hľadám? A aký smer dám svojmu životu? Tie nás vrátia k našim skutočným hodnotám a pomôžu nám rozvíjať duchovný život.

Vzhľadom na devalváciu mnohých sŕdc nás vyzýva k väčšej potrebe súcitu s bratmi, sestrami a prírodou. Prosí Pána, aby sa opäť zľutoval nad touto zranenou zemou a vylial na ňu poklady svojho svetla a lásky, aby svet, prežívajúci uprostred vojen, sociálno-ekonomickej nerovnováhy, konzumizmu a antihumánneho využívania technológií, mohol znovu získať to najdôležitejšie a najpotrebnejšie: srdce.

Píše, že je potrebné uznať, že „ja som moje srdce, pretože ono je to, čo ma odlišuje, konfiguruje v mojej duchovnej identite a dáva ma do spoločenstva s inými ľuďmi“. Práve srdce spája fragmenty a umožňuje „akékoľvek autentické puto, pretože vzťah, ktorý nie je budovaný srdcom, nie je schopný prekonať roztrieštenosť individualizmu“. Aj celý svet sa môže zmeniť, ak každý začneme v srdci svoju individuálnu transformáciu.

Pápež František v

Dilexit Nos

v inom zmysle prehlbuje vnímanie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, o ktorého úcte písal pápež Pius XII. V encyklike

Haurietis aquas

. Apeluje na potrebu autentickej lásky, ktorá vytvára skutočné priateľstvá medzi ľuďmi - pretože každý z nás bol stvorený na to, aby miloval a bol milovaný. Vyzýva nás, aby sme poznali Božské srdce Ježišovo a stali sa podľa jeho vzoru aj my „tryskajúcim prameňom milosrdenstva“ aj za hranicami našich spoločenstiev.

V závere encykliky uvádza modlitbu: „Prosím Pána Ježiša, aby z jeho Svätého Srdca pre nás všetkých vytekali rieky živej vody, aby uzdravili rany, ktoré si sami spôsobujeme, aby posilnili našu schopnosť milovať a slúžiť, aby nás podnietili naučiť sa spoločne kráčať k spravodlivému, zjednotenému a bratskému svetu. A to až dovtedy, kým nebudeme spoločne šťastne sláviť hostinu nebeského kráľovstva. Tam bude vzkriesený Kristus, ktorý všetky naše rozdiely zharmonizuje svetlom, ktoré neprestajne prúdi z jeho otvoreného Srdca. Nech je vždy požehnaný!“

Záujemcovia si celé znenie encykliky

Dilexit nos

môžu prečítať na

vatikánskom portáli

.