Ján Bednárik: Zrelosť muža je zjavná tam, kde sa sila spája s pokorou a autorita so službou

Byť mužom neznamená len dospieť, ale dozrieť. Pretrhnúť závislosti, prevziať zodpovednosť, učiť sa viesť a slúžiť. Sekretár trnavského arcibiskupa Ján Bednárik v rozhovore bez ilúzií pomenúva, čo robí muža skutočne zrelým – a prečo bez vnútornej disciplíny, vzorov a duchovnej formácie mužská identita slabne.

Spoločnosť vždy potrebovala múdrych a zrelých ľudí. Samotný biologický vek však nezaručuje zrelosť človeka. V ktorých rovinách musí muž dozrieť, aby sa stal skutočne zrelým?

Dozrievanie človeka je zložitý proces, ktorý ovplyvňuje množstvo faktorov. Okrem biologického dozrievania je nevyhnutné, aby muž dozrel aj v psychologickej a duchovnej rovine. Len vtedy môžeme hovoriť o skutočnej mužskej zrelosti.

"Pravá autorita muža nespočíva v moci, ale v schopnosti pomáhať druhým rásť."

Mohli by ste opísať, čo to znamená dozrieť v psychologickej a duchovnej rovine? 

Znamená to schopnosť pretrhnúť detské závislosti, opustiť rodičovský dom – nielen fyzicky, ale aj vnútorne – osamostatniť sa a prevziať zodpovednosť za vlastný život. Toto je prvý a nevyhnutný predpoklad zrelosti.

Druhým predpokladom, ktorý patrí do duchovnej roviny, je schopnosť prevziať vodcovskú rolu. Muž je povolaný viesť tých, ktorí sú mu zverení – ako otec, vedúci či kňaz. Pravá autorita muža nespočíva v moci, ale v schopnosti pomáhať druhým rásť: podporovať ich osobné kvality, pomáhať im rozvíjať dary a talenty, ktoré dostali od Boha, viesť ich k tomu, aby boli morálnymi a čestnými ľuďmi, profesionálmi vo svojom povolaní a zrelými kresťanmi. 

Zrelosť muža je úzko spätá s mužskými kvalitami. Čím sa vyznačuje zrelý muž?

Odborne hovoríme o maskulinite – súbore vlastností, ktoré formujú mužskú identitu. Sú to kvality, ktoré sa nenadobúdajú automaticky, ale ku ktorým sa muž musí cielene vychovávať. Zrelý muž je silný – nie iba fyzicky, ale predovšetkým silný vo vôli, v myslení, v aktívnom konaní i v schopnosti prispôsobiť sa. Vie napredovať aj bez presných návodov a hotových receptov. Práve hľadanie originálnych riešení ho pretvára a robí viac mužom. Takýto muž neuteká pred problémami, ale smelo im čelí a zodpovedne ich rieši. Nebojí sa rizika, no zároveň koná rozvážne. Je pevný, a pritom otvorený.

Ktorý z mužských vzorov považujete za najvýrečnejší – hoden nasledovania?

Najlepší z najlepších je Ježiš Kristus. V jeho živote veľmi zreteľne vidíme znaky zdravej mužskosti. Nebál sa hovoriť priamo, konfrontovať sa s farizejmi a zákonníkmi. Nebol bojazlivý, mal odvahu ísť proti mienke iných. Zároveň však bol hlboko empatický: nasýtil hladný zástup, všimol si nenápadný milodar chudobnej vdovy a prejavil mimoriadnu citlivosť voči slabým.

Vrcholom jeho mužskej zrelosti je služba – najmä pri Poslednej večeri, keď umýval učeníkom nohy. Práve tu sa ukazuje, že pravá sila muža sa prejavuje v pokornej láske a službe.

Svätý Pavol píše: „Keď som bol dieťa hovoril som ako dieťa, poznával som ako dieťa rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.“ (1Kor 13, 11). Ako môžeme týmto slovám rozumieť v kontexte dnešnej mužskej zrelosti?

Svätý Pavol veľmi presne pomenúva prechod od nezrelosti k zodpovednosti. Detské spôsoby neznamenajú len nezodpovedné správanie, ale najmä neschopnosť niesť dôsledky vlastných rozhodnutí, závislosť na druhých a podliehanie okamžitým emóciám, dokazovanie si svojej hodnoty pred druhými. Stať sa mužom v Pavlovom zmysle znamená dozrieť v myslení, v hodnotách aj v láske. Znamená to prestať žiť len pre seba, učiť sa sebadarovaniu a vedome prijímať povolanie, ktoré mu Boh zveril.

"Neoddeliteľnou súčasťou dozrievania je sebapoznanie. Zo sebapoznania vyrastá sebaprijatie a následne sebadarovanie."

Spomenuli ste, že dozrievanie je zložitý proces; nedeje sa automaticky. Ktoré faktory sú rozhodujúce, aby chlapec vyrástol v zrelého a zodpovedného muža?

Tak ako športovec potrebuje tréning, aj chlapec potrebuje formáciu. Kľúčovú úlohu zohrávajú mužské vzory a spoločenstvo dospelých mužov, od ktorých sa môže učiť. Ak tieto vzory chýbajú, dozrievanie v správneho muža je výrazne sťažené. Platí jednoduchá pravda: s kým sa stretávaš, takým sa stávaš. Dôležitá je aj práca, ktorá formuje charakter, ako aj modlitba a ticho, v ktorých sa chlapec stretáva sám so sebou a s Bohom. Práve to mu pomáha dozrievať citovo i duchovne.

Neoddeliteľnou súčasťou dozrievania je sebapoznanie – poznanie vlastných silných stránok, ale aj limitov. Zo sebapoznania vyrastá sebaprijatie a následne sebadarovanie. Ide o postupný proces, ktorý si vyžaduje čas, trpezlivosť a rovnako aj uzdravenie vnútorných zranení, aby si muž nepotreboval kompenzovať svoje komplexy či dokazovať svoju hodnotu.

Prejdime hlbšie do praxe života. Aké cesty vedú k mužskej formácii v dozrievaní?

Jedným zo základných prostriedkov je askéza. Hoci dnes toto slovo neznie príťažlivo, v pôvodnom význame znamená tréning a cvičenie. V starovekom Grécku boli práve telocvikári a zápasníci nazývaní askéti par excellence. Askéza teda znamená tréning, cvičenie.

Kresťanská askéza ide ďalej – znamená vedomú a dobrovoľnú spoluprácu s Bohom na vlastnom posvätení. Je úzko prepojená s disciplínou, ktorá človeku pomáha vytrvať a smerovať k cieľu. V praxi to znamená dať si predsavzatia, aj keď iba jednoduché, a cvičiť sa v nich.

Nachádzame sa v predveľkonočnom pôste, ktorý je tradične spájaný s kresťanskou askézou – aké zmeny môže priniesť do osobného i duchovného života muža?

Kresťanská askéza vnáša do života muža rovnováhu. Nie je popretím dobra sveta, ale jeho správnym usporiadaním. Môžeme ju chápať ako námahu, ktorá je chcená, dobrovoľná a ktorá môže mužovi, ktorý sa rozhodne ju praktizovať, pomáhať v kráčaní smerom k dokonalosti, teda k Bohu.

Ako kresťania veríme, že všetko, čo Boh stvoril, je dobré. Svätý Pavol však pripomína: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží.“ (1Kor 6, 12). Preto, ak sa niečoho zriekame, robíme tak pre ešte väčšie dobro, väčšie šťastie, pre blaženosť. A na toto má pamätať aj muž snažiaci sa o dokonalosť.

"Kresťanská askéza prináša mužovi pravú vnútornú slobodu a pomáha mu posväcovať sa."

Znamená to, že askéza je viac aktívna ako pasívna?

Áno. Mužovi môže pomôcť dávať sa celý do toho, čo robí. Pomáha mu prekonávať prekážky, vytrvať v ťažkostiach, prebúdza ochotu slúžiť a vyvádza ho z pohodlnosti a znechutenia. Vedie k otvorenosti pre druhých, k dialógu a napokon k vnútornej slobode. Všetky tieto prejavy však musia vyrastať z premeneného srdca. V konečnom dôsledku kresťanská askéza prináša mužovi pravú vnútornú slobodu a pomáha mu posväcovať sa. Všetky spomenuté prejavy sú však len vonkajšie, ktoré musia mať svoj základ v jeho vnútri, teda v jeho srdci.

Na Slovensku poznáme projekt Exodus 90; je postavený na troch pilieroch – modlitbe, askéze a spoločenstve. Aj tam sú mnohé disciplíny zamerané viac aktívnym ako pasívnym spôsobom.

Spomenuli ste, že askéza môže byť pre muža cestou k jeho slobode a posväteniu. Za akých okolností sa tento potenciál môže v živote muža naplno rozvinúť?

Mnohí vnímajú slobodu a askézu ako protirečenie. Ako môžem byť slobodný, keď sa mám stále v niečom cvičiť, v niečom sa namáhať a stále si odriekať? Karl Rahner výstižne povedal, že sloboda znamená byť tým, čím sa povolaná osoba má stať. V srdci a mysli je slobodný ten, kto sa naučil milovať svoj ideál a podľa neho milovať a usmerňovať aj svoje túžby.

"Slobodný muž svoje konanie prispôsobuje tomu, čo je pravdivé, krásne a dobré. Práve v tom nachádza naplnenie svojej identity."

Mohli by ste to ešte viac konkretizovať?

Slobodný muž nie je otrok svojich momentálnych pocitov, nekráča stále za tým, čo mu príde v danom momente príjemné, nie je závislý na svojich stále meniacich sa citoch. Slobodný muž má jasný svoj cieľ. Svoje konanie prispôsobuje tomu, čo je pravdivé, krásne a dobré. Práve v tom nachádza naplnenie svojej identity.

Askéza mu na tejto ceste môže výrazne pomôcť. Je to dlhá cesta, ktorá vyžaduje námahu, ale stojí za to.