Bazilika sa nachádza v historickom centre Komárna, na križovatke Svätoondrejskej, Školskej a Palatínovej ulice, v centre pamiatkovej zóny. Spolu s priľahlým bývalým jezuitským kolégiom tvorí výrazný barokový komplex, ktorý dominuje panoráme mesta.
Bazilika sv. Ondreja patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby južného Slovenska. Nachádza sa v historickom centre Komárna a je dominantou mestskej pamiatkovej zóny.
Na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice zo 6. decembra 2017 bol farský kostol sv. Ondreja povýšený na Baziliku minor.
Slávnostné vyhlásenie dekrétu, ktoré predniesol sekretár Apoštolskej nunciatúry na Slovensku Mons. Giuseppe Quirighetti, sa uskutočnilo 22. apríla 2018 v Komárne. Dokument odovzdal trnavskému arcibiskupovi Mons. Jánovi Oroschovi, ktorý ešte 29. augusta 2016 zaslal Svätému Otcovi žiadosť o udelenie titulu. Z jeho rúk následne dekrét v mene farnosti a mesta prevzal biskupský vikár a farár v Komárne Róbert Kiss.
Titul Bazilika minor je udeľovaný kostolom mimoriadneho historického, liturgického a duchovného významu, v ktorých je okrem tradície, významu, umeleckej hodnoty dokázané živé srdce viery. Potvrdzuje osobitné postavenie chrámu v živote Cirkvi a jeho trvalý význam pre región.
Prvá písomná zmienka o Kostole sv. Ondreja pochádza z listiny kráľa Bela IV. z roku 1268 v osade sv. Ondreja „villa sancti Andreae“, ktorý bol aj s osadou v roku 1594 zničený tureckými vojskami. Chrám bol počas stáročí viackrát zničený a obnovený. Prvýkrát bol zničený tureckými vojskami v roku 1594.
V roku 1624 dal Peter Gaal postaviť druhý, jednovencový Kostol sv. Ondreja. V tom istom roku prišli na podnet hradného kapitána Jána Puchaiama do Komárna jezuiti, z ktorých prvým bol Gaódzci Ján, pastor katolíckych vojakov a veriacich. Jezuiti opravili pôvodný stredoveký kostol, a vysvätili ho 29. júna 1624 ako Kostol svätých apoštolov Petra a Pavla. Archeologický výskum potvrdil existenciu cintorína okolo kostola; prítomnosť jezuitov v meste je doložená od roku 1635.
V roku 1654 jezuiti založili gymnázium a v rokoch 1674 – 1677 vybudovali nový kostol; vysvätený bol 29. júna biskupom z Transylvánie. V roku 1679 boli do jeho veže umiestnené vežové hodiny; veža slúžila aj ako strážna. Tiež sem pribudla 2 m železná socha sv. Ondreja. Archeologický výskum odkryl murivo veže i tehlové ohradné múry cintorína.
Pre nárast obyvateľstva sa mestská rada v roku 1719 rozhodla postaviť nový chrám. Základy boli položené 28. júna 1723 v blízkosti pôvodného kostola; použilo sa približne 600 000 tehál zo zbúraného novozámockého bastiónu a častí starého mestského opevnenia. Stavba vznikla na mieste bývalého cintorína a pri výstavbe krídla jezuitského kláštora, kde bola vybudovaná samostatná kaplnka.
Dňa 28. decembra 1738 sa časť kostola zrútila v dôsledku vážnych statických porúch; nehoda s konským povozom zrútenie urýchlila. Keďže mesto nemalo prostriedky na opravu, 3. novembra 1739 odovzdalo oba kostoly jezuitom a uzavrelo dohodu o výstavbe nového chrámu a kláštora. Po roku 1740 sa na základe nariadenia cisárovnej Márie Terézie prestal používať cintorín pri kostole.
Jezuiti si najprv vybudovali kláštor a kolégium. Základný kameň nového kostola položili 3. augusta 1748; výstavba prebiehala rýchlo a už v roku 1756 bol kostol zastrešený. Komárno tak získalo chrám s pôdorysom podobným dnešnému, postavený prevažne z tehlového muriva, s použitím lomového kameňa v základoch a spodných častiach stien. Súčasná podoba chrámu je výsledkom barokovej prestavby v 18. storočí, realizovanej jezuitmi.
Interiér baziliky zdobia nástenné maľby významných barokových umelcov Franza Antona Maulbertscha (1724 – 1796) a jeho študenta Johanna Lucasa Krackera (1717/1719 – 1779), ktorý po zemetrasení v r. 1763 zreštauroval Maulbertschove maľby a zjednotil štýl interiéru.
Dňa 30. septembra 1771 bola na fasádu kostola umiestnená socha sv. Floriána a erb mesta Komárna – ako viditeľný symbol dohody medzi mestom a jezuitmi, pôvodne uzavretej v roku 1739 a kráľovsky potvrdenej v roku 1741. Kostolná veža zároveň plnila aj obrannú funkciu. Slúžila ako pozorovateľňa, z ktorej sa deň i noc sledovalo mesto a jeho okolie, aby sa včas zaznamenalo približovanie nepriateľa alebo vznik požiaru.
Hlavné priečelie dopĺňa bohatá sochárska výzdoba od Jakoba Christopha Schletterera. Tvoria ju: Salvator Mundi – žehnajúci Kristus, sv. Peter s kľúčami, sv. Ondrej s ondrejským krížom, hore sv. Ignác z Loyoly a sv. František Xaverský, na boku zmienený sv. Florián s vedrom vody.
Na vrchole kostola sa nachádza znak JHS - symbol jezuitov. Nad vstupnými dverami je umiestnená neskorobaroková kartuša so vševidiacim Božím okom v trojuholníku, ktorý symbolizuje trojjedinosť Boha - Otca, Syna a Ducha Svätého.
Dejiny komárňanskej baziliky sú príbehom neustálej obnovy, vytrvalosti a viery. Zásadný zlom nastal v roku 1773, keď pápež Klement XIV. zrušil Spoločnosť Ježišovu a chrám spolu s kolégiom prešiel do rúk iných reholí. V roku 1780 darovala cisárovná Mária Terézia kostol benediktínom z Pannonhalmy, ktorí v Komárne pôsobili od roku 1776 do roku 1786 a znova od roku 1812 do roku 1945.
Koncom 18. storočia zasiahla mesto séria silných zemetrasení, ktoré chrám opakovane poškodili. Napriek odporúčaniu cisára Jozefa II. opustiť Komárno sa mesto rozhodlo zotrvať. Na pamiatku týchto udalostí a ako prosbu o ochranu sa od roku 1783 dodnes o 15. hodine ozýva veľký zvon vo veži kostola sv. Ondreja.
V 19. storočí sa bazilika musela opakovane vyrovnávať s prírodnými i vojnovými pohromami. Do prístavby presbytéria bol vsadený kamenný reliéf sv. Rozálie, ochrankyne pred morom. Zemetrasenie v roku 1822 a najmä ničivý požiar z 17. septembra 1848 a bombardovanie mesta v rokoch 1848 – 1849 spôsobili rozsiahle škody na stavbe aj interiéri. Obnova chrámu trvala až do roku 1860, keď bol kostol znovu konsekrovaný ostrihomským arcibiskupom Jánom Scitovszkym. Druhá polovica 19. storočia priniesla novú umeleckú výzdobu a architektonické dotvorenie chrámu v dielach maliarov: dána Carla Frederika Sørensena a francúzskeho umelca Luigiho Loira. Interiér obohatili o monumentálne maľby. Koncom storočia získali veže dnešnú podobu s vysokými stanovými strechami. Následne sa do baziliky dostali moderné technológie, vitráže a neskôr elektrické osvetlenie.
Poškodenia počas druhej svetovej vojny a zásahy 20. storočia, ktoré miestami prekryli staršie vrstvy, postupne vystriedal citlivejší prístup k pamiatkovej obnove. Od začiatku 21. storočia prebieha systematický výskum a reštaurovanie exteriéru aj interiéru s cieľom priblížiť sa pôvodnej barokovej podobe chrámu z druhej polovice 18. storočia. Obnova fasád, veží, sochárskej výzdoby, oltárov a kaplniek postupne odhaľuje autentickú krásu baziliky a vracia jej dôstojnosť, akú mala v časoch svojho vzniku.
Bazilika v Komárne tak zostáva nielen významnou architektonickou a umeleckou pamiatkou, ale aj živým svedectvom viery, ktorá dokázala obstáť v skúškach dejín.
Ako bazilika minor má chrám právo používať: konopéum (umbraculum) - dáždnik ochrany, tintinabulum - zvonček príchodu, znak skrížených kľúčov - znak Vatikánu predstavuje kľúče od Kráľovstva nebeského, ktoré Kristus zveril Petrovi. Tieto symboly vyjadrujú osobitné puto baziliky so Svätým Otcom.
V bazilike môžu veriaci za stanovených podmienok získať plnomocné odpustky, najmä na sviatok patróna chrámu sv. Ondreja, na výročie chrámu povýšenia na baziliku, na sviatok sv. apoštolov Petra a Pavla a raz v roku v deň podľa výberu veriaceho.
Bazilika sv. Ondreja je národnou kultúrnou pamiatkou a živým duchovným centrom mesta. Prebiehajúce reštaurátorské práce sú zamerané na zachovanie jej barokovej podoby a historickej hodnoty pre budúce generácie.
