Z prieskumu, ktorý bol uskutočnený v 38 biskupských konferenciách na kontinente vyplýva, že najviac duchovných zomrelo v Holandsku (181), Taliansku (121) a Španielsku (70). V Poľsku zomrelo desať kňazov, po päť v Belgicku a na Ukrajine, traja v Írsku a jeden v Litve. V Rakúsku zomreli na Covid-19 na Veľkú noc štyria rehoľní kňazi z tej istej komunity, ktorí už boli vo vyššom veku a mali aj ďalšie choroby.

 

Správa CCEE podáva komplexný prehľad o tom, ako miestne cirkvi v Európe reagovali na pandémiu. Napriek tomu, že obmedzenie liturgických slávení malo rôznu dobu trvania, začiatku i konca, v prípade všetkých biskupských konferencií prebiehal neustály dialóg a úzka spolupráca medzi cirkvami a príslušnými vládami alebo štátnymi orgánmi. Zatvorenie náboženských priestorov počas Lockdownu (napr. v Rakúsku boli kostoly otvorené, ale verejné bohoslužby boli pozastavené) bolo považované za „akt lásky k blížnemu zameraný predovšetkým na ochranu zdravia občanov“.

 

Ako sa uvádza v správe, opatrenia ako použitie rúšok, odstupy, predpisy ohľadom sedenia v laviciach a  ohľadom svätého prijímania sa stali zárukou toho, že „cirkvi v celej Európe sú dnes bezpečnými a hygienicky nezávadnými miestami“.

 

Správy jednotlivých krajín referujú aj o dôsledkoch pandémie na život Cirkvi. Napríklad Cirkev v Španielsku uvádza, že tamojšie farnosti a humanitárne agentúry sa od pandémie zameriavajú na pomoc a podporu pre seniorov, osamelých ľudí, osamelé matky s deťmi a osobitná pomoc existuje aj pri hľadaní práce po strate zamestnania. Írski biskupi uviedli, že sú veľmi znepokojení vážnymi ekonomickými dopadmi pandémie.

 

Talianska biskupská konferencia vo svojom príspevku píše o nespočetných „gestách veľkodušnosti a mnohých malých príbehoch "hrdinov", ktoré nám pomohli udržať živú nádej“. O nevyhnutnosti „nového spôsobu ohlasovania evanjelia“ a „novom druhu prítomnosti v uliciach súčasného sveta“, píše Biskupská konferencia Anglicka a Walesu, ktorá ďalej hovorí o „pomalom návrate veriacich do svojich chrámov“ po obnovení verejných bohoslužieb.

 

Na záver súhrnnej správy P. Pavel Ambros z Teologickej fakulty v Olomouci vyjadril znepokojenie nad tým, že mnohí veriaci vzhľadom na ponuku priamych prenosov bohoslužieb (livestream) už viac necítia potrebu zúčastňovať sa na svätej omši. Mnohí tento stav vnímajú „nielen ako výnimku, ale aj ako osvedčený postup“, čo je však problematické: prijať sväté prijímanie nemôže byť predsa na rovnakej úrovni ako nejaké objednanie pizze, zdôraznil tento pastorálny teológ (Zdroj: KAP / Preložil: Stanislav Gábor).

 

Zdroj: tkkbs.sk