TRNAVA 4. apríla 2026 – Svätá sobota (Biela sobota) v Trnave sa niesla v znamení ticha, modlitby a očakávania. Slávenie Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania sa začalo až po zotmení. Tento vrcholný posvätný večer uzavrel štyridsaťdňové Pôstne obdobie.
V Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa verejná poklona pri vyloženej Najsvätejšej oltárnej sviatosti v Kaplnke Božieho hrobu začala spoločnými rannými chválami, ktoré viedol trnavský arcibiskup Ján Orosch spolu s kňazmi.
Veriaci tu mali počas jedenástich hodín priestor na osobnú modlitbu, tichú adoráciu i rozjímanie nad tajomstvom Kristovej smrti.
Sláveniu Veľkonočnej vigílie predsedal trnavský arcibiskup Ján Orosch; prítomný na svätej omši bol aj emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol.
Homíliu predniesol Ján Vido, rektor katedrálneho Chrámu sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Vo svojom príhovore zdôraznil nadčasový a večný význam veľkonočnej noci ako rozhodujúcej noci víťazstva svetla nad tmou:
„Táto noc je najväčšou nocou našej viery. Noc, v ktorej sa ticho hrobu mení na spev života. Noc, v ktorej zaznieva najradostnejšia zvesť: Kristus vstal z mŕtvych!“
Evanjeliový príbeh žien pri hrobe, ktoré zažili zázrak zmŕtvychvstania, prirovnal k dnešnému človeku prichádzajúcemu „k svojim hrobom“ – k miestam bolesti, vojen, globálnych či osobných neistôt a hlboko zraňujúcich skúseností. Tieto „hroby“ môžu mať podobu strát, sklamaní či životných kríz, ktoré človeka ochromujú.
Poukázal na to, že aj v najťažších chvíľach je možné zachovať si nádej. Boh si vždy nájde cestu a prináša riešenia aj tam, kde sa zdá, že všetko je stratené. Veľká noc nám pripomína jeho zázračnú, neobmedzenú moc, ktorá dokáže premeniť aj najväčšie zúfalstvo na víťazstvo.
Veriacich vyzval, aby prežívali veľkonočnú radosť, pokoj a nádej – a aby ich, podobne ako ženy z evanjelia, prinášali aj tam, kde ich niet. Tak môže svet aj skrze nich uveriť, že „Kristus vstal z mŕtvych – a to znamená, že aj nádej žije.“
Veľkonočná vigília sprítomňuje svätú noc, v ktorej Pán vstal z mŕtvych. Označuje sa ako „matka všetkých svätých vigílií“ a zároveň vyjadruje očakávanie Pánovho príchodu. Slávenie sa začína po hore competens - západe slnka. Vigília je rozdelená na štyri časti: obrad svetla, liturgiu slova, liturgiu krstu a liturgiu Eucharistie.
Zdieľať
