Pripomíname si 140. výročie narodenia biskupa Michala Buzalku

Narodil sa vo Svätom Antone rodičom Michalovi a Anne Buzalkovcom. Mal dvoch súrodencov staršieho brata a sestru. V roku 1908 bol vysvätený za kňaza. V rokoch 1908-1912 svoju kňazskú službu vykonával na Teplej, dnešné Podhorie, neskôr v Banskej Štiavnici, vo vojenskej nemocnici v Budapešti, v Skýcove a Vajnoroch.

V rokoch 1922 - 1924 vykonával prefekta v trnavskom seminári. Do roku 1931 bol v Zavare. Potom bol rektorom seminára v Trnave, následne v Bratislave. V roku 1938 bol v Ríme vysvätený za pomocného biskupa Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. Jeho biskupským heslom bolo Cez kríž ku svetlu. V biskupskom erbe mal aj zobrazenú Štiavnickú kalváriu. Zastával aj funkciu vojenského vikára. Mal na starosti pastoráciu vojakov.

V roku 1951 bol štátnym súdom spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Pavlom P. Gojdičom odsúdený na doživotie. Vo väzniciach bol mučený. V rokoch vo 1951 – 1956 bol uväznený vo Valdiciach, Leopoldove, Prahe-Ruziny, Žiline, Ilave a v Prahe-Pankráci.

V roku 1956 pre zlý zdravotný stav bol prepustený a presunutý do Čiech do domova dôchodcov Dečíne a charitnom domove v Tábore. Bol pod neustálym dohľadom úradov a nesmel vrátiť na Slovensko. Zomrel 7. decembra 1961 v predvečer sviatku Panny Márie. V roku 1964 bol prevezený a pochovaný k rodičom vo Svätom Antone, ako bolo jeho túžbou. V tichosti a bez verejnosti.

V roku 2004 začal proces jeho blahorečenia. Kvôli tejto skutočnosti bolo telo biskupa Michala prenesené do Dómu sv. Martina v Bratislave. Telesná schránka biskupa Michala sa v roku 2017 na Sviatok Božieho tela, vrátila domov, kde bola uložená v sarkofágu v tamojšom kostole vo Svätom Antone.

Miloval Štiavnický región, rád sa tam vracal počas štúdií, služby a dovoleniek. V jednom zo svojich listov napisal: „Sitno, Paradajz, Kalvária sú tri vrchy tvojho okolia Štiavnica. Pod Parajzom pracuješ, na Kalvárii sa modlievaš a na Sitne okrievaš.“