TO ABU

TRNAVA 22. novembra 2026 – Trnavská novéna privítala od pondelka do piatka viacerých biskupov zo Slovenska i zahraničia, ktorí mariánskych pútnikov inšpirovali životom svätého Františka z Assisi. Na všetkých sláveniach sa zúčastnil aj emeritný trnavský arcibiskup Mons. Ján Sokol.

V pondelok 16. novembra sa pútnikom prihovoril biskup Reykjavíckej diecézy na Islande Dávid Tencer, OFM. 

V homílii s názvom Sv. František – ospevovateľ Božieho stvorenia zdôraznil, že Františkov vzťah k prírode nemožno chápať iba ako lásku k zvieratám a rastlinám. Stvorenstvo mu pripomínalo „nádherný obraz a tvár Stvoriteľa“. 

„Pozerajte okolo seba a snažte sa tam vidieť Ježišovu tvár,“ povzbudil veriacich.

Práve v schopnosti rozpoznávať Božiu stopu vo všetkom spočívala podľa neho podstata Františkovej lásky k stvoreniu.

 

V utorok 17. novembra zavítal do Baziliky sv. Mikuláša bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský, rodák z Trnavy. Veriacim sa prihovoril témou Svätý František – svedok kresťanskej lásky k blížnemu. V závere svätej omše odovzdal laureátom ocenenie Ruža svätej Alžbety za rok 2026 a požehnal nové kríže v exteriéri baziliky.

arcibiskup zvolensky_foto Júlia Kubicová

 

Osobitné miesto v programe mala streda 18. novembra, keď sa Trnavská arcidiecéza zapojila do medzinárodnej iniciatívy Červená streda, ktorá upozorňuje na prenasledovanie kresťanov vo svete. Svätú omšu za prenasledovaných kresťanov celebroval gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ, SJ, prezident nadácie ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi na Slovensku. Slávnostným kazateľom bol chaldejský katolícky arcibiskup Erbilu v regióne Kurdistan v severnom Iraku Bashar Matti Warda, CSsR.

Vo svojej homílii pripomenul účinok úprimnej modlitby. „Úprimná modlitba otvára srdce a otvorené srdce nemôže zostať ľahostajné voči hladu, vysídleniu a strachu,“ zdôraznil. Zo skúsenosti prenasledovania kresťanov v Iraku poukázal na silu solidarity a nádeje. „Terorizmus a smrť nikdy nemajú posledné slovo,“ povedal. Na záver zveril prenasledovaných kresťanov Sedembolestnej Panne Márii: 

„Nech nás Mária učí stáť vedľa našich trpiacich, niesť si navzájom bremená a veriť, že kríž nekončí smrťou, ale otvára cestu ku vzkrieseniu.“ 

Po svätej omši nasledovala diskusia s arcibiskupom Wardom, počas ktorej vydal svedectvo o genocíde a prenasledovaní kresťanov v Iraku.

 

Vo štvrtok 19. novembra predsedal svätej omši brniansky diecézny biskup Pavel Konzbul. V homílii predstavil svätého Františka ako obnovovateľa domu Cirkvi a poukázal na tri piliere jeho spirituality. Prvým je spiritualita nedokonalosti, ktorá človeka vedie k tomu, aby začal meniť predovšetkým seba. Druhým je spiritualita stvorenia, v ktorom možno rozpoznávať „Božiu DNA“. Tretím pilierom je spiritualita nadčasovej Božej lásky, prejavujúcej sa najmä v skutkoch milosrdenstva. Františkovu cestu pritom charakterizoval ako „bláznovstvo pre Krista“.

 

Piatkovú večernú svätú omšu 20. novembra celebroval emeritný vojenský ordinár František Rábek. V homílii s názvom Sv. František – Kristov misionár k iným národom a náboženstvám priblížil jeho stretnutie so sultánom, pri ktorom riskoval vlastný život. Hoci sultán neprijal katolícku vieru, Františkovo odvážne svedectvo prinieslo svoje ovocie.

Biskup Rábek zároveň zdôraznil, že misijné poslanie Cirkvi sa netýka iba kňazov a zasvätených osôb. Osobitne pripomenul úlohu laikov, ktorých je v Cirkvi približne 1,2 miliardy. „Každý pokrstený a pobirmovaný je poslaný a má účasť na Kristovom prorockom poslaní,“ uviedol. Ako povedal, viera sa odovzdáva nielen slovami, ale predovšetkým životom a skutkami. Najpresvedčivejším spôsobom ohlasovania evanjelia je totiž príťažlivosť života, ktorý je formovaný Kristovým učením.

Foto 16. 11., 17. 11., 18. 11.. 19. 11., 20. 11. Júlia Kubicová