P. Slaninka o arcibiskupovi Oroschovi: Jeho láska k mladým bola väčšia než strach z režimu

Na ďakovnej svätej omši sa zišli kňazi Trnavskej arcidiecézy, rehoľníci, zástupcovia evanjelickej cirkvi, starosta obce, príbuzní, priatelia a veriaci. Homíliu predniesol člen Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul P. Augustín Slaninka, CM, ktorého s jubilantom spája dlhoročné osobné a duchovné priateľstvo.

Vo svojom príhovore sa kazateľ vrátil k ich spoločným začiatkom v mladosti. Pripomenul prvé stretnutie v Doľanoch: „Janko bol prvý živý bohoslovec, ktorého som v živote videl a stretol. Naše cesty sa potom prirodzene pretli v seminári a neskôr v tajnej Cirkvi vtedy protiprávne zrušenej Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul.“

Veriacim priblížil ich spoločné pôsobenie v tajnej Cirkvi a chvíle strávené v dome rodiny Oroschovcov v Dunajskej Lužnej, „kde v tichu a s bázňou pred Bohom robili dočasné i večné sľuby“. 

„Sme spätí týmto duchovným putom, ktoré pretavila samotná doba – perzekúcie, strachu, ale predovšetkým hlbokej viery a nezlomnej vernosti Kristovi,“ povedal páter Slaninka.

Jubilujúceho arcibiskupa Oroscha predstavil ako kňaza, ktorý bol v mladosti moderný, pokrokový a mimoriadne horlivý. Nebál sa hľadať nové spôsoby ohlasovania evanjelia, najmä medzi mladými. Ako príklad pripomenul uvedenie rockovej opery Jesus Christ Superstar vo farnosti Bušince v roku 1979. Vtedy spolu s Milanom Šášikom, neskorším gréckokatolíckym biskupom Mukačevsko-užhorodskej eparchie, „tŕpli, či za to mladého kňaza Oroscha Štátna bezpečnosť na druhý deň nezatvorí“. 

„Janko mal v sebe oveľa väčšiu lásku k mladým a k ohlasovaniu evanjelia než strach z režimu,“ uviedol kazateľ. 

V tejto súvislosti pripomenul, že Jána Oroscha ako mladého kňaza biskup často posielal na miesta, ktoré stáli bokom od veľkého sveta a jeho pozornosti: „Ale pre horlivého kňaza neexistujú zapadáky. Tam všade dokázal Janko Orosch veľké veci.“

Pri pohľade na päť desaťročí kňazskej služby podľa Slaninku nemožno zostať iba pri funkciách či životných míľnikoch. „Hľadíme na človeka, ktorý pred polstoročím položil svoj život do Pánových rúk,“ zdôraznil. Osobitnú pozornosť venoval biskupskej vysviacke Jána Oroscha a jeho biskupskému heslu Cum corde videre – Dívať sa srdcom, ktoré sa podľa neho stalo skutočným programom služby arcibiskupa Oroscha.

„Prešiel obdobiami veľmi náročnými – časom neslobody, zmenou režimov, radosťami i ťažkými krížmi, ktoré k úradu nástupcu apoštolov neodmysliteľne patria.“

Ako ďalej uviedol, „jeho životom sa tiahne čosi hlboké, nadprirodzené, čosi vnútorné, čo ho viedlo a usmerňovalo“, čo podľa neho vyjadrujú aj Božie slová: „Skôr, ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa a skôr, ako si vyšiel z neho, som ťa posvätil“ (Jer 1, 5).

Ústrednou témou homílie bola vernosť Kristovi a tajomstvo kňazského povolania. Lazarista Augustín Slaninka zdôraznil, že najhlbšia túžba človeka po úplnej láske, dôvere a odovzdanosti môže nájsť svoje naplnenie v Bohu. „Ježiš je jediný, ktorý ti dokonale rozumie, dokonca viac ako ty sám sebe, a ktorý ťa miluje aj so všetkými tvojimi chybami, nedostatkami a nedokonalosťami.“ Na základe vlastnej skúsenosti zároveň vyjadril presvedčenie: 

„Ježiš Kristus je jediný, ktorému môžeš stopercentne dôverovať, nikdy ťa nezradí ani nesklame a ostane ti navždy verný.“

Súčasťou slávnosti boli aj spoločné modlitby za jubilanta: „Prosíme ťa, Bože, posilňuj arcibiskupa Oroscha a napĺňaj jeho dni pokojom. Nech jeho láska k tebe po päťdesiatich rokoch plápolá ešte jasnejšie. Nech sa jeho život aj naďalej stáva tichou Eucharistiou – obetou čistou a chlebom lámaným pre tvoj ľud. Zvelebujeme ťa za päťdesiat rokov jeho kňazského života. Ostaň s ním, Pane, buď jeho silou a najmilovanejším na ceste do večnosti. Amen.“

Po slávnostnej svätej omši nasledovalo spoločné agapé.

Trnavský arcibiskup Ján Orosch bol za kňaza vysvätený 6. júna 1976. V roku 2004 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od roku 2013 je trnavským arcibiskupom. Svoje kňazské jubileum oslávil už 6. júna 2026 v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Trnave spolu so žilinským biskupom Tomášom Galisom a ďalšími spolužiakmi kňazmi.