TO ABU

TRNAVA 4. novembra 2024 - V rozhovore s riaditeľom Arcibiskupského úradu v Trnave vsdp. Lukášom Blažom sa venujeme časti katolíckeho učenia o posmrtnom živote človeka. Stručne a výstižne objasňuje, prečo je dôležitá modlitba za zomrelých a ako môžeme zvlášť v dušičkovom období prispieť k oslobodeniu duší z očistca prostredníctvom získania úplných odpustkov.

Prežívame čas, kedy viac myslíme na posmrtný život. Čo sa deje s dušami po smrti?

Mnohí ľudia by si radi, vo svojej vlastnej predstave a pochopení Božieho milosrdenstva a jeho spravodlivosti, posmrtný život stotožnili a zjednodušili len na jedno, a to nebo. Súčasťou právd viery Cirkvi je náuka o posmrtnom živote, ktorá nám v jednote so Svätým písmom, Tradíciou Cirkvi a svedectvom množstva omilostených duší, teda svätých, približuje, že po smrti má duša tri možnosti: môže ísť do neba, pekla alebo očistca, z ktorého sa po očistení dostane do neba.

Na ktoré duše zomrelých spomíname počas dušičkovej oktávy?

Počas tejto oktávy od 1. do 8. novembra si pripomíname všetky duše zomrelých veriacich, ktoré v očistci očakávajú prechod do stavu neba.

Stačí spomienka na zomrelých, alebo k nej musíme pridať aj modlitbu?

Svoje myšlienky počas návštev cintorína nezjednodušujme len na akési spomínanie na tých, ktorí nás opustili, i keď to môžu byť dobré spomienky.

Vo svojich srdciach prednášajme modlitby Bohu, ktorý je pre nich istotou, po ktorom túžia a trpezlivo i poslušne očakávajú blaho pohľadu naň. Myšlienka je vtedy modlitbou, keď je prednesená Bohu a jeho svätým a ak je nesená túžbou po naplnení Božej vôle a pramení z viery, nádeje a lásky.

Mohli by ste stručne objasniť, čo je to očistec?

Očistec je prechodným stavom duše, ktorá nemá blažené videnie Boha, v čom je toto „miesto“ podobné peklu; avšak duša má istotu, že po odtrpení trestov, ktoré spočívajú aj v „bolestiach citu“, ktoré tam prežívajú, príde pre duše radosť v nebi. Duše v očistci sa nazývajú „Cirkev trpiaca“.

Odkiaľ vieme o existencii očistca?

Kresťania sa od ranných dôb Cirkvi utiekajú k Bohu s prosbami za zosnulých. Podobne konali oddávna aj Židia, ktorí sa modlili za zosnulých, ako napríklad Júda Machabejský, ktorý poslal do chrámu obetný dar za padlých v bitkách, ktorí sa previnili neposlušnosťou Bohu (Mach 2, 43-46).

Spomína sa očistec aj v Novom zákone?

Pán Ježiš učí o potrebe zmieriť sa ešte pred súdom a taktiež o previneniach, ktoré sa neodpúšťajú „ani v tomto veku, ani v budúcom“ (Mt 12, 31; Lk 12, 58). Apoštol Pavol zasa píše, že dielo každého bude preskúšané ohňom - ak obstojí, dostane odmenu, ak nie, bude spasený, ale „ako cez oheň“ (1 Kor 3, 13-15).

Mnohí z nás by radi dušiam zomrelých pomohli, aby netrpeli. Ako im môžeme pomôcť?

Týmto dušiam, ktoré si samy nemôžu pomôcť, môžeme pomáhať svojimi modlitbami, obetou svätej omše a teraz najmä získavaním úplných odpustkov, k čomu nás Katolícka cirkev osobitne v tomto čase pozýva a umožňuje v dňoch od 1. do 8. novembra.

Zvlášť nás napĺňa bázňou a povzbudzuje do intenzívnej modlitby skutočnosť, o ktorej učil sv. Tomáš Akvinský, keď hovoril, že aj najmenší trest v očistci je väčší než najväčšie utrpenie na zemi.

Ako získaním odpustkov týmito dušiam pomôžeme?

Následkom každého hriechu je okrem viny aj trest. Duše v očistci už majú odpustenú vinu ťažkého hriechu, inak by boli v pekle.

Ale duše okrem odpustenia viny potrebujú aj odpustenie časných trestov, ktoré sa žijúcim tu na zemi odpúšťajú zbožnými a dobrými skutkami. Duše v očistci si odpykávajú časné tresty za svoje hriechy a zmývajú viny za ľahké hriechy utrpením, ktoré tam prežívajú.

Ak im pre zásluhy vykupiteľského diela Ježiša Krista, ktoré sú svätej Cirkvi zverené,

vyprosujeme úplné odpustky, spôsobom, ktoré Cirkev určila

, umožňujeme im oslobodiť sa od týchto trestov a vín, ktoré ich ešte ťažia.

Na čo by sme mali v tomto čase zvlášť pamätať?

Čas týchto dní dobre využime; pamätajme na nebeskú radosť, ktorú môžeme vyprosiť dušiam našich drahých a nezabúdajme ani na tých, na ktorých už nikto nemyslí.

Rozhovor viedla Júlia Kubicová.