Obnovené hrobky na katolíckom cintoríne v Komárne požehnali na Všetkých svätých

Po liturgii Róbert Kiss, kanonik a generálny vikár Trnavskej arcidiecézy, požehnal zreštaurovanú spoločnú hrobku benediktínskych otcov a takisto hrob pápežského preláta dr. Imricha Majera (1865–1936), niekdajšieho komárňanského farára a opáta. Obe pietne miesta sú ľahko prístupné - nachádzajú sa pri hlavnom vstupe na cintorín. Veriaci sa spolu so svojím farárom modlili za večnú spásu zosnulých kňazov.

Obnovu financovala miestna komunita veriacich, zhotoviteľom prác bol Andrej Balog a jeho tím. Z exteriéru pôsobí benediktínska hrobka ako komorná kaplnka; v interiéri je umiestnený menoslov kňazov, ktorí v Komárne v minulosti pôsobili - medzi nimi aj známe osobnosti Maurus Pataky (1893–1965), Lucian Bíró (1898–1990) a Damaz Fehér (1913-1998). Pietne miesto sa tak stalo dôstojnou pripomienkou benediktínskeho dedičstva a novým bodom tichej modlitby pre návštevníkov cintorína.

Osobitná pozornosť patrí dr. Imrichovi Majerovi, rodákovi z Aradu, ktorý od roku 1922 až do smrti (1936) pôsobil ako farár v Komárne. Zaslúžil sa o výchovu kňazského dorastu a v rokoch 1928–1929 dal postaviť Malý seminár Marianum - dnešná Cirkevná spojená škola MARIANUM. 

V roku 1924, na pamiatku svojho zvolenia za farára, zabezpečil pre vtedajší Kostol sv. Ondreja (predchodcu baziliky) zvony sv. Imricha, pričom podľa dobových záznamov uhradil približne 20 000 korún z vlastných prostriedkov. Nové zvony dal vyhotoviť aj pre Kostol sv. Rozálie a Kaplnku sv. Anny.

Dr. Majer bol členom a podporovateľom viacerých kultúrnych a cirkevných inštitúcií (napr. Jókaiho združenia, Spolku sv. Augustína) a v roku 1916 mu bol udelený Rád Františka Jozefa. Dôstojne obnovený náhrobok tak dnes primerane odráža rozsah jeho pastoračnej, kultúrnej a vzdelávacej práce v meste.

Reštaurované pietne miesta sú nielen výrazom úcty k dejinám, ale aj pozvaním k modlitbe a vďačnej spomienke na tých, ktorí formovali duchovnú tvár Komárna.