07.09.2026
KOMÁRNO 7. septembra 2026 – V Komárne si dnes veriaci pri svätej omši pripomenuli košických mučeníkov. Osobitná spomienka patrila svätému Marekovi Križinovi, ktorý v rokoch 1618–1619 pôsobil ako komárňanský archidiakon.
Hlavným celebrantom a kazateľom svätej omše bol generálny vikár, komárňanský dekan a kanonik Róbert Kiss. V homílii pripomenul historický kontext udalostí, ktoré sú prostredníctvom mučeníka Mareka Križina priamo prepojené s Komárnom: „Dostal do správy archidiakonát, v ktorom pôsobilo málo kňazov. Krajina prežívala nepokojné vojnové časy, katolícky život bol oslabený, a predsa nepovedal: Už to nemá zmysel.“
Príklad Mareka Križina je podľa neho aktuálny aj dnes, keď Cirkev čelí otázke, ako osloviť mladých a ako zostať verní viere napriek tomu, že nie vždy vidíme výsledky svojej práce. „Marek Križin ovocie svojej práce nevidel. Niekoľko rokov po jeho smrti však v Komárne znovu ožila katolícka misia a neskôr bol postavený aj tento chrám – dnes už Bazilika svätého Ondreja, v ktorej sa dnes modlíme. A práve tu sa jeho príbeh stáva celkom komárňanským,“ povedal.

Na záver prítomných vyzval k vernosti Kristovi až do smrti, ku ktorej sme povolaní všetci - tak ako ju preukázali mučeníci Marek Križin, Melichar Grodziecky a Štefan Pongrác. Všetci traja mohli svoju vieru zaprieť malým ústupkom, no rozhodli sa zostať verní.
„Veľké nevernosti sa často začínajú malými ústupkami. Ale aj veľká vernosť sa rodí z malých rozhodnutí,“ povedal Róbert Kiss.
Dodal: „Prosme Boha o milosť, aby sme aj vtedy, keď sa od nás žiada iba malý ústupok, mali silu zostať verní Kristovi.“
Slávenie svätej omše zakončil požehnaním s relikviami svätcov. Prítomní si ich následne mohli osobne uctiť a pri obraze svätcov zotrvať v modlitbe a prosiť o osobitné milosti.

Relikvie košických mučeníkov môžu veriaci nájsť vo viacerých kostoloch Trnavskej arcidiecézy, keďže najmä život Mareka Križina je s ňou úzko spojený. Ešte predtým, ako sa stal komárňanským archidiakonom, ho ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1616 vymenoval za profesora kapitulnej školy v Trnave, kde pôsobil. Neskôr ho povýšil na kanonika Ostrihomskej kapituly a vymenoval za svojho radcu.
