Každá rastlina nesie stopu Stvoriteľa: Saleziánka odhaľuje krásu zabudnutého kresťanského bylinkárstva

Prečo Cirkev žehná bylinky? Ako súvisia viera a liečivá sila prírody? Ako sa vyhnúť poverám a zároveň si vážiť stvorenie? O duchovnom význame tejto tradície, odkaze svätej Hildegardy z Bingenu i o liečivých rastlinách sme sa rozprávali so sestrou Barunkou - saleziánkou Barbarou Šrankovou.

Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je spojená s požehnávaním bylín. Aký je duchovný význam tejto tradície?

Korene tejto tradície siahajú až do 10. storočia. Kresťanské slávenie Nanebovzatia Panny Márie sa postupne prepojilo s pôvodnými oslavami ukončenia žatvy u germánskych kmeňov. Cirkev však tomuto pohanskému zvyku dala nový obsah – stal sa poďakovaním Bohu za dary stvorenia s prosbou o požehnanie pre človeka i jeho úrodu.

Súvis s Pannou Máriou je opísaný v legende, ktorá pochádza z apokryfných spisov Transitus Mariae: Panna Mária zomrela v prítomnosti apoštolov. Pochovali ju v Getsemanskej záhrade na úpätí Olivovej hory. Jediný apoštol Tomáš nebol pri jej smrti ani na pohrebe. Keď neskôr prišiel a požiadal, aby mohli hrob otvoriť, pretože sa chcel s Máriou naposledy rozlúčiť, zistili, že je prázdny. Na mieste, kde bolo uložené jej telo, sa šírila nádherná vôňa ruží, ľalií a iných voňavých bylín.

Ak majú bylinky prirodzené liečivé účinky, čo prináša požehnanie navyše k ich hodnote?

Požehnanie zdôrazňuje, že za liečivou silou rastlín stojí Božia moc. 

"Stvoriteľ vložil do prírody obdivuhodnú liečivú silu, ktorá svedčí o Jeho láske a starostlivosti o človeka." 

Týmto spôsobom Cirkev neposväcuje a nepožehnáva iba byliny, ale aj samotný život človeka, jeho každodennú prácu, zápas s chorobou a hľadanie úľavy. Tradícia požehnávania bylín nám pripomína, že zdravie tela a duše sú prepojenými nádobami.

Treba však dôrazne pripomenúť, že požehnané byliny nie sú magické talizmany ani amulety, ktoré by automaticky zaručovali zdravie alebo ochranu pred zlom. Ich skutočný zmysel spočíva v modlitbe Cirkvi a živej viere človeka, ktorý ich užíva. Liečivé rastliny sú iba viditeľným nástrojom neviditeľnej Božej milosti. Keď kňaz požehnáva byliny, zároveň vyprosuje požehnanie pre všetkých, ktorí ich budú užívať, aby v nich rástla dôvera v Božiu prozreteľnosť a vďačnosť za dary zeme.

Spracovanie bylín bolo po stáročia súčasťou kláštorného života. Mimoriadne známe je v tejto súvislosti meno svätej Hildegardy z Bingenu. Čím je jej odkaz výnimočný aj dnes?

Mystička svätá Hildegarda z Bingenu patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti stredovekého liečiteľstva a v mnohých ohľadoch predbehla svoju dobu moderným pohľadom na zdravie človeka. Bola priekopníčkou celostného prístupu k liečbe. Jej pohľad na človeka a liečenie zahŕňal fyzickú starostlivosť prostredníctvom bylinných čajov, tinktúr a balzamov, duchovnú liečbu vo forme modlitby, čítania a meditácie nad Svätým písmom, ako aj hľadanie súladu s Božou vôľou. Súčasťou jej prístupu bola aj psychologická rovina liečby s dôrazom na vnútorný pokoj, vyhýbanie sa hnevu a zároveň pestovanie čností lásky a pokory.

"Jej recept na vitalitu stál na pilieroch, akými sú modlitba, sviatostný život, duševná rovnováha a prepojenie s Bohom, so sebou samým, s ľuďmi i s prírodou. V dnešnej hektickej dobe sú jej rady o prevencii a harmónii skvelým návodom, ako spomaliť a nájsť vnútorný pokoj a trvalú rovnováhu."

Kde môžeme dnes na Slovensku nájsť živú tradíciu kláštornej práce s bylinkami?

Liečivé byliny a kláštory oddávna patrili k sebe a tvorili neodmysliteľnú súčasť európskej medicíny. Hoci väčšina kláštorov časom od tejto bohatej tradície upustila, dedičstvo starobylých receptúr úplne nezaniklo. Napriek tomu, že túto tradíciu na Slovensku cez dlhé desaťročia prerušil komunistický režim, dnes opäť postupne ožíva.

Príkladom sú benediktíni v Kláštore Premenenia Pána v Sampore. Verní svojmu rehoľnému heslu Ora et labora – Modli sa a pracuj – zbierajú a šetrne sušia liečivé rastliny pre vlastnú potrebu i pre hostí kláštora.

Podobnou cestou kráčajú aj sestry benediktínky v Kláštore Najsvätejšej Bohorodičky v Horných Orešanoch. V tichu pod Malými Karpatmi s láskou spracúvajú rôzne druhy bylín, z ktorých vlastnoručne vyrábajú voňavé čajové zmesi, poctivé sirupy a ďalšie prírodné produkty.

Dlhodobou vytrvalosťou vynikajú sestry premonštrátky vo Vrbovom. Už desiatky rokov sa systematicky venujú príprave špeciálnych liečivých čajových zmesí, ktoré prinášajú úľavu telu i duši.

V ostatných slovenských reholiach – ako sú kapucíni, saleziánky, františkáni či milosrdné sestry svätého Kríža – sa bylinárska tradícia zatiaľ nerozvinula do inštitucionalizovanej podoby. Žije však vďaka jednotlivcom, ktorí v skrytosti udržiavajú toto vzácne dedičstvo živé pre budúce generácie.

Tomuto remeslu sa venujete päť rokov. Kedy sa z Vášho vzťahu k prírode stalo aktívne venovanie sa bylinkárstvu?

Vzťah k prírode som si priniesla z rodiny. Od detstva sme boli obklopení rastlinami a k bylinkám sme mali prirodzene blízko. V rodine máme odborníkov z oblasti farmácie, preto bol u nás rešpekt k liečivým rastlinám vždy postavený na poznaní, nie na poverách.

Skutočný zlom však priniesla pandémia. Mala som viac času na štúdium aj praktické skúsenosti. Začala som sa systematicky venovať zberu, sušeniu a spracovaniu bylín a svoje vedomosti som si rozšírila absolvovaním kurzu Liečivé rastliny na Farmaceutickej fakulte Univerzity Karlovej v Hradci Králové. Práve vtedy sa z koníčka stala pravidelná a cieľavedomá práca.

Kde siaha pôvod Vašich receptúr a čo všetko dnes vyrábate?

Tradičné postupy, ktoré som poznala z rodiny, som doplnila o receptúry založené na vedeckých a odborných poznatkoch s preukázateľnými účinkami. Počas sezóny zbieram vo voľnej prírode aj v záhrade viac ako dvadsať druhov liečivých rastlín. Každý list, kvet a koreň mi prejde rukami, kým z nich vytvorím čajové zmesi a tinktúry.

Bylinky sa dnes často spájajú aj s rôznymi poverami.

Áno, niektorí ľudia pripisujú rastlinám vedomie, auru alebo schopnosť samostatne odháňať duchovné zlo. Na základe vedeckých poznatkov, medicíny a kresťanskej viery môžem jasne pomenovať povery, ktoré sa okolo byliniek dodnes šíria. 

Často počúvam nezmyselné tvrdenia, že materina dúška zavesená nad dverami ochráni dom pred urieknutím, rituálne nazbieraný ľubovník na sviatok svätého Jána má údajne výnimočné magické účinky alebo že vrecúško bylín pod vankúšom dokáže ovplyvňovať energie. Takéto predstavy však nemajú oporu ani vo vede, ani v kresťanskej viere. Ide o poveru. 

Liečivé rastliny sú biologické organizmy obsahujúce účinné látky, ako sú alkaloidy, flavonoidy, silice a ďalšie zlúčeniny, ktorých pôsobenie je farmakologické, nie magické. Zastávam názor, že uzdravenie človeka nepramení z autonómnej moci sušenej rastliny, ale jej liečivá sila je darom Stvoriteľa.

Ďalším výmyslom ľudskej fantázie je tvrdenie, že bylina vytrhnutá zo zeme za splnu mesiaca, počas búrky alebo s odriekaním magických formúl má mnohonásobne vyšší liečebný účinok. V skutočnosti rozhoduje predovšetkým správny čas zberu, vývojové štádium rastliny, vhodné počasie a čistota prostredia. Práve tieto faktory majú zásadný vplyv na obsah účinných látok.

Pre účinnosť byliny nie je podstatná fáza mesiaca ani magické rituály, ale čisto botanické a meteorologické faktory. Kľúčový je správny čas zberu z hľadiska vegetačného obdobia, teda obdobia, keď rastlina koncentruje najviac účinných látok, ďalej denná hodina – ideálne suché počasie po opadnutí rosy, ktoré znižuje riziko plesní – a čistota prostredia, teda zber mimo ciest a miest chemického ošetrovania.

Je všetko prírodné automaticky bezpečné?

Nie. Je omylom domnievať sa, že prírodná medicína je prirodzene bezpečná a že na rozdiel od „chemických“ liekov nemôže uškodiť. Rovnako neplatí, že bylinkové čaje možno piť v neobmedzenom množstve a v akejkoľvek kombinácii.

Mnohé byliny obsahujú vysoko toxické látky alebo silné účinné zložky, ktoré môžu pri nesprávnom dávkovaní a kombinácii poškodiť pečeň či obličky. Typickým príkladom je ľubovník bodkovaný, ktorý môže významne ovplyvniť účinok viacerých liekov. 

"V prírode sa nachádzajú aj jedovaté látky, preto je nevyhnutné pristupovať k bylinkám s rovnakým rešpektom a opatrnosťou ako k liekom."

Aký je Váš názor na voľnopredajné homeopatické prípravky?

Podľa informácií, ktoré som si naštudovala, homeopatiká neobsahujú ani gram pozitívne účinnej látky. A podľa viacerých teológov je homeopatia vnímaná ako duchovne riziková a nebezpečná, pretože jej základy podľa kritikov stoja na okultných princípoch, astrológii a viere v neznáme nehmotné sily, čo odporuje prvému Božiemu prikázaniu. Zatiaľ čo moderná veda a medicína označujú homeopatiu za placebo vzhľadom na extrémne riedenie účinných látok, niektorí kresťanskí teológovia a exorcisti upozorňujú na negatívne duchovné súvislosti spojené s jej vznikom a praktikovaním.

Ako by sme mali vnímať liečivé rastliny z pohľadu viery a zároveň moderných poznatkov o zdraví?

Prírodu by sme mali prijímať ako veľký Boží dar. 

"Liečivé rastliny sú súčasťou stvorenstva a môžu byť významným pomocníkom pri starostlivosti o zdravie. Zároveň je však potrebné pristupovať k nim s rozumom, pokorou a rešpektom."

Bylinky nie sú zázračným riešením na všetky choroby a už vôbec nie sú nositeľmi akejsi tajomnej energie či magickej moci. Ich účinok spočíva v prirodzených látkach, ktoré do nich vložil Stvoriteľ. Preto by sme ich mali používať zodpovedne, opierať sa o overené poznatky a pri vážnejších zdravotných problémoch sa vždy poradiť s lekárom alebo farmaceutom. 

Obohatila Vás práca s bylinkami aj o nejaké iné životné poznanie? 

Učí ma predovšetkým trpezlivosti a pokore. V prírode sa nič nedá urýchliť. Každá rastlina má svoj čas rastu, kvitnutia, dozrievania aj zberu. Čím viac prírodu spoznávam, tým viac si uvedomujem, že nie som jej pánom, ale iba správcom.

Bylinkárstvo ma zároveň učí vďačnosti. Za každým listom, kvetom či koreňom vidím múdrosť Stvoriteľa, ktorý vložil do prírody nesmierne bohatstvo. Možno práve preto ma táto práca stále napÍňa úžasom nad Božou prozreteľnosťou a Jeho nežnou starostlivosťou o človeka. To ma privádza k postoju bázne nad každoročne sa obnovujúcou Božou štedrosťou. 

"Toto by mohlo byť tým pravým posolstvom tradície požehnávania bylín na sviatok Nanebovzatia Panny Márie – pripomína nám, že stvorený svet nie je samozrejmosťou. Je darom, za ktorý treba Pánu Bohu ďakovať, starať sa oň a s úctou ho odovzdávať ďalším generáciám."

Na záver praktická otázka. Podľa čoho by sme si mali vyberať kvalitné liečivé bylinky?

Pri výbere je dôležité zohľadniť niekoľko kritérií. Liečivé rastliny by mali pochádzať z čistého prostredia, ďaleko od frekventovaných ciest, priemyselných oblastí či chemicky ošetrovaných polí. Mali by byť tiež podložené certifikátom ekologického poľnohospodárstva, ktorý potvrdzuje, že neobsahujú ťažké kovy, pesticídy ani umelé hnojivá.

Osobne uprednostňujem sypané čaje. Už na prvý pohľad možno vidieť štruktúru listov, kvetov či plodov. Pri čajoch vo vrecúškach často nevieme posúdiť, čo sa vo vrecúšku skutočne nachádza, a neraz ide iba o rozdrvený bylinný prach s nízkym obsahom účinných látok, „obohatený“ o syntetickú vôňu a chuť.

Určite odporúčam vyjsť do prírody a bylinky si nazbierať sám. Nie je to iba otázka kvality, ale aj jedinečný zážitok. 

"Pohyb na čerstvom vzduchu, ticho a vôňa lesa či rozkvitnutej lúky a samotný zber majú priaznivý vplyv na psychiku, nielen preto, že preukázateľne znižujú hladinu stresového hormónu kortizolu, ale zároveň zvyšujú aktivitu bielych krviniek a posilňujú celkovú imunitu organizmu."

Človek spomalí, odpúta sa od každodenného zhonu a začne oveľa citlivejšie vnímať krásu stvoreného sveta.

Môže nás zber bylín naučiť aj niečo viac než len správnej starostlivosti o zdravie?

Výhodou vlastného zberu je aj to, že presne vieme, kde a kedy bola rastlina nazbieraná. Čerstvo usušené byliny si zachovávajú viac silíc, vône aj účinných látok než tie, ktoré dlhé mesiace ležia v skladoch alebo na pultoch obchodov.

Pocit sebestačnosti a prepojenia so stvorením nenahradí žiadna krabička čajov z obchodu. 

"Prírodná lekáreň, ktorú nám každoročne pripravuje Božia prozreteľnosť, je zadarmo." 

Stačí investovať svoj čas a energiu a výsledkom budú zásoby na celú zimu. Navyše, vlastnoručne pripravená čajová zmes je aj krásnym osobným darčekom pre ľudí, ktorým chceme dopriať niečo dobré a zdravé.