Dobrovoľníci z Katarínky minulý rok odkryli pivničné priestory kláštora a pripravujú návrat kalvárie po dvoch storočiach

Dobrovoľníci z OZ Katarínka pracovali aj v roku 2025 na výskume, konzervácii a čiastočnej obnove ruín kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej. Práce sa vykonávali prevažne v južnej časti kláštorného komplexu. Hlavnými činnosťami boli archeologický výskum pod odborným dohľadom a konzervačné práce.

Archeologické výskumné práce sa sústredili na dokončenie výskumu a odkrytia priestorov kláštornej pivnice. Bol objavený násypný otvor, ktorým sa pravdepodobne zásobovala pivnica. Veľkú časť objavov tvorili kamenné články okenných ostení, kosoštvorcové pálené tehly pravdepodobne z podlahy miestností a iné prvky muriva. Na konci sezóny bol priestor pivnice zastrešený dočasnou strechou z drevenej konštrukcie a trapézových plechov. Jej účelom je počas najbližších rokov ochrániť priestor pred vplyvom počasia a umožniť pokračovanie v konzervácii a historickej obnove priestorov.

Najviac murárskych prác sa realizovalo na nosnom múre kláštora, ktorý susedí s priestorom pivnice. Konzervačné práce muriva prebiehali na južnom obvodovom múre, premurovala, vyškárovala a zatrávnila sa ďalšia časť koruny múru. Takisto sa čiastočne obnovovali okenné parapety. Konzervovali sa aj pôvodné zachované omietky na múroch kláštora a kostola. 

Po rokoch bol znovu odhalený murovaný základ bývalého kamenného súsošia kalvárie, ktorá sa nachádzala pred čelným múrom kláštora v blízkosti veže a vstupu do kostola, a ktorá bola v roku 1811 grófom Erdődim rozobratá a presunutá do neďalekých Dechtíc. Kalváriu spomínal aj Juraj Fándly v známom prvom diele písanom spisovnou bernolákovskou slovenčinou Dúverná zmlúva mezi mníchom a diáblom. Murivo základu kalvárie bolo v lete konzervované a domurované do výšky terénu tak, aby počas tohto roka už bola finálne inštalovaná reštaurátorská kópia tohto vzácneho kamenného súsošia. Tým sa zavŕši niekoľkoročné úsilie Združenia o prinavrátenie kalvárie v pôvodnej podobe na miesto, kde v 18. storočí bola cieľom pútí ľudu zo širokého okolia.

Dobrovoľníci si tento rok vyskúšali aj výrobu prvého dreveného ramenátu na debnenie klenby. Po niekoľkých rokoch sa opäť hasili väčšie zásoby vápna, ktoré slúži na prípravu malty tradičnou historickou metódou. Ďalšou činnosťou bola údržba areálu a tábora dobrovoľníkov. Plány v budúcej sezóne budú nadväzovať na tie z predchádzajúcej sezóny. Účastníci letných turnusov budú ďalej pokračovať v archeologických, murárskych a konzervačných prácach v priestoroch južného krídla kláštora.

Počas celej letnej sezóny, ale aj väčšiny jarných a  jesenných víkendov mali návštevníci Kostola a Kláštora sv. Kataríny možnosť vystúpiť do veže s vyškoleným sprievodcom. Taktiež bolo možné sa zúčastniť komentovanej prehliadky areálu. O sprevádzanie bol vysoký záujem aj zo strany školských výletov a detských táborov. Počas leta sprievodcovia sprevádzali turistov každý deň. Okrem štandardných výstupov na vežu a sprevádzania v areáli, mohli turisti zísť aj do sprístupnenej a zrekonštruovanej krypty. K vyššej návštevnosti Katarínky prispela aj novovybudovaná prístupová cesta k parkovisku, realizovaná a financovaná Trnavským samosprávnym krajom v spolupráci s obcou Dechtice.

Pre verejnosť bolo tak ako každý rok organizovaných päť väčších podujatí v areáli kláštora. Prvým z nich bol Trojkráľový výstup na vežu kostola s trojkráľovou sv. omšou, na jar obnovená historická Bielonedeľná púť týždeň po Veľkej noci. Začiatok letnej sezóny otvoril Deň otvorených dverí na sviatok sv. Cyrila a Metoda s účasťou asi 1200 návštevníkov. Večernú atmosféru kláštora si mohli turisti a návštevníci okrem iného vychutnať aj na Noci kostolov koncom mája alebo na Noci hradov a zrúcanín tretí augustový týždeň s nočnými koncertami, sprevádzaním s petrolejkami a slávením sv. omší. Dobrovoľníci zakončili sezónu poďakovaním na Svätokatarínskych hodoch v novembri 2025 v kostole a kláštore františkánov v Bratislave. 

V rámci areálu Kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej už niekoľko rokov beží proces zmeny hraníc Prírodnej rezervácie Katarína, do ktorej okraja patrí aj objekt kláštora, kláštorného nádvoria a záhrady. To však znamená, že na činnosť dobrovoľníkov, napríklad používanie vápna a malty, presun pôdneho krytu pri archeologickom výskume, pohyb mimo turistických chodníkov či organizovanie verejných podujatí musí občianske združenie vybavovať výnimky zo zákona o ochrane prírody, pričom predmet ochrany - typický dubový sucholes a ekosystémy – sa priamo v kláštore nenachádza. Proces zmeny hranice by mal byť ukončený tento rok, čo pomôže nielen dobrovoľníkom pri ich činnosti a pri prácach, ale aj návštevníkom, ktorí sa budú môcť pohybovať aj mimo značeného turistického chodníka v areáli kláštora.

Projekt Katarínka pokračuje vďaka podpore svojich priaznivcov a dobrovoľníkov, ktorí mu umožňujú neustále napredovať. Aj v roku 2026 opäť otvára svoje pomyselné „brány“ a hľadá nových členov do svojich radov. Už od januára sa záujemcovia môžu prihlásiť na jednu zo štyroch letných dobrovoľníckych družín a pridať sa ku komunite viac ako dvetisíc dobrovoľníkov. Čakajú ich dva týždne plné jedinečných zážitkov – bez moderných výdobytkov civilizácie ako je elektrina či internet, uprostred prírody a v spoločnosti výnimočných ľudí.