16.11.2026
TRNAVA 16. novembra 2026 - Slávenie Trnavskej novény vyvrcholilo v nedeľu dopoludnia slávnostnou svätou omšou v Bazilike sv. Mikuláša, po ktorej nasledovala procesia mestom s milostivým obrazom Panny Márie Trnavskej.
Hlavným celebrantom a kazateľom bol spoletsko-nurský arcibiskup Renato Boccardo, predseda Regionálnej konferencie biskupov Umbrie v Taliansku. Jeho homíliu na tému Sv. František – neúnavný svedok svornosti a pokoja prečítal kancelár Trnavskej arcibiskupskej kúrie Dušan Kolenčík.
Arcibiskup Boccardo pozval pútnikov, aby podľa príkladu svätého Františka ohlasovali evanjelium vlastným životom. Pripomenul, že keď sa svätý František oslobodil od túžby vlastniť a ovládať, začal v druhých vidieť nie nepriateľov, ktorých treba poraziť, ale priateľov, ktorých treba milovať.

Osobitne poukázal na blahoslavenstvá, ktoré svätý František prijal za svoj životný program. „Blahoslavenstvá nie sú zoznamom nedosiahnuteľných ideálov, ale portrétom Ježiša Krista,“ zdôraznil. Cesta k svätosti podľa neho nespočíva vo výnimočných skutkoch, ale v každodennej ochote nechať sa premieňať evanjeliom.
„Svätosť nespočíva v konaní mimoriadnych skutkov, ale v tom, že dovolíme evanjeliu premeniť náš spôsob myslenia, reči a konania,“ uviedol.

V ďalšej časti homílie zdôraznil, že pre svätého Františka pokoj neznamenal iba neprítomnosť vojny, ale predovšetkým bratstvo.
„Ak sme všetci bratia a sestry, nemôžeme budovať svoje šťastie na utrpení druhých,“ pripomenul.
Pravé bratstvo podľa neho neznamená odstránenie rozdielov, ale schopnosť prijímať odlišnosť druhého bez toho, aby sa stala dôvodom nepriateľstva.


Pokoj nemôže zostať iba želaním, ale musí sa prejavovať v konkrétnych rozhodnutiach a skutkoch.
„Nemôžeme prosiť Boha, aby zmieril svet, ak nie sme ochotní zmieriť sa s tými, ktorí žijú vedľa nás,“ zdôraznil arcibiskup.

Zároveň upozornil na rozpor medzi modlitbou za ukončenie vojen a neochotou usilovať sa o pokoj vo vlastných vzťahoch.
„Pokoj sa začína vtedy, keď sa niekto rozhodne neoplácať prijaté zlo, neživiť rozdelenie, podať ruku a začať odznova,“ uviedol.


Svedectvo svätého Františka podľa kazateľa ukazuje, že je možný iný spôsob života – „spôsob, v ktorom sa chudoba stáva zdieľaním, miernosť silou, odpustenie otvára dvere do budúcnosti a bratstvo prekonáva bariéry nedôvery“. Predpokladom tejto cesty je, aby sa Kristus stal stredobodom ľudskej existencie. V závere homílie vyzval veriacich, aby pokoj nielen očakávali a ohlasovali, ale predovšetkým ho žili, budovali a dosvedčovali každodenným životom.




Po skončení svätej omše designovaná primátorka Trnavy Eva Nemčovská prečítala historický „sľub richtára“ z roku 1710. Vtedajší mestský magistrát v ňom prosil „Pána neba a zeme“ o odvrátenie ničivého moru a zaviazal sa uctievať Pannu Máriu a každú sobotu o 10.00 h sláviť svätú omšu na úmysel ochrany pred morom, hladom a vojnou, a to aj pre budúce generácie. Tento záväzok Trnavčania dodnes napĺňajú každoročným slávením Trnavskej novény a sobotných mariánskych svätých omší.






Následne sa uskutočnila slávnostná procesia s milostivým obrazom Panny Márie Trnavskej, ktorú viedol arcibiskup Renato Boccardo. Sprievod prešiel okolo súsošia Najsvätejšej Trojice na Trojičnom námestí a vrátil sa do Baziliky sv. Mikuláša, kde sa slávnosť ukončila hymnom Te Deum.











V týchto súvislostiach pripomíname: Do Trnavy sa po dlhých 23 rokoch vracia muž, ktorý do mesta sprevádzal pápeža
Odkaz svätého Františka ako svedka svornosti a pokoja zaznel aj počas večernej svätej omše. Slávnostným kazateľom bol Piotr Tadeusz Waszkiewicz, farský administrátor v Okoličnej na Ostrove. Vo svojej homílii zdôraznil, že skutočný pokoj pramení z hlbokého a dôverného vzťahu s Bohom a prirodzene sa potom premieta do vzťahov s druhými. Práve takýmto spôsobom podľa kazateľa žil svätý František z Assisi, ktorého príklad zostáva inšpiratívny aj 800 rokov po jeho smrti.
Hlavným celebrantom svätej omše bol emeritný ordinár Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky František Rábek. Na slávení sa zúčastnil aj emeritný trnavský arcibiskup Ján Sokol.