Generálny vikár Trnavskej arcidiecézy, komárňanský kanonik Róbert Kiss, navštívil Indiu. Povedali sme si - nezvyčajná destinácia, najmä pre cirkevného predstaviteľa zo Slovenska. A tak sme sa rozhodli otca Róberta osloviť. Zistili sme, že jeho cesta do ďalekej krajiny mala hneď dva dôvody.

 

„Musíme sa vrátiť o šesť rokov späť,“ začína svoje rozprávanie Róbert Kiss. „Vtedy na územie Komárňanského dekanátu prišli misionári, ktorí hľadali vhodné miesto pre svoju komunitu žijúcu v duchu františkánskej spirituality. Sľúbili, že ak sa usídlia, naučia sa po maďarsky, čím pomôžu zmierniť akútny nedostatok kňazov v regióne.“ Usadili sa v obciach Číčov, Okoličná na Ostrove a Moča - hoci sa pôvodne zvažovalo, že sa do bývalého kláštora v Číčove vrátia rehoľné sestry. To však nebolo možné pre neustály pokles počtu členiek ženských reholí.

 

Svoje myšlienky a žiaľ v tejto veci zdieľal otec Róbert aj s misionármi, medzi ktorými bol aj otec Jozef z Indie. Ten poukázal na opačný trend - v Indii existuje viacero reholí, kde žijú stovky až tisíce sestier.

 

Jednou z nich je Kongregácia Svätej rodiny, ktorú otec Jozef dobre pozná, keďže navštevoval ich školu. Po nadviazaní kontaktu prišli v júli 2024 do Komárna tri rehoľné sestry z Indie. Toto bol oficiálny dôvod návštevy Indie.

 

Druhý dôvod súvisí s kňazskou vysviackou otca Jozefa. Indický misionár bol vysvätený za kňaza u nás a jeho rodičia vtedy pozvali otca Róberta do Indie - pozvanie, ktoré sa naplnilo teraz, pri príležitosti svadby bratа otca Jozefa. Dvojčlennú cirkevnú delegáciu zo Slovenska tvoril aj kaplán slovenskej komunity v Komárne, Peter Juhás. Cieľom návštevy bola teda Kongregácia Svätej rodiny a spomínaná svadba.

 

Masy na svätých omšiach

 

V Indii sa ku kresťanstvu hlásia 2 - 3 % obyvateľstva, čo predstavuje viac ako 30 miliónov ľudí. Kolískou kresťanstva v Indii je spolkový štát Kerala, kde už v roku 52 po Kristovi apoštol sv. Tomáš pokrstil množstvo ľudí. Prvých indických kresťanov teda nepokrstili európski misionári, ale priamo Kristov apoštol. Ich potomkovia dnes patria do Sýrsko-malabarskej katolíckej cirkvi, ktorá uznáva autoritu rímskeho pápeža.

 

Po prílete do Naí Dillí smerovali otec Róbert a jeho sprievod do Keraly, kde je podiel kresťanov vyšší - okolo 15 %. Kresťania tu spravujú kvalitné školy, nemocnice, detské domovy a ďalšie sociálne inštitúcie, ktoré sú otvorené aj pre ľudí iných vierovyznaní - hindov či moslimov. Tým si kresťania získali veľký rešpekt a uznanie.

 

V kostoloch si veriaci pred vstupom vyzúvajú topánky ako prejav úcty. Chrámy sú veľké, svetlé, a vidno, že sa nešetrilo - všetko je postavené na Božiu slávu. Hneď po vstupe sa kostolník snaží rozsvietiť všetky svetlá. Liturgia sa síce od našej líši, no podstatné prvky zostávajú zachované - podobne ako pri gréckokatolíkoch. Veľa sa spieva a veriaci pravidelne navštevujú chrám aj počas týždňa. Na niektorých miestach sa počas jednej nedele zúčastní na svätej omši až 10 000 veriacich - doplnil Róbert Kiss.

 

Počet veriacich rastie, a to aj medzi inými náboženstvami, keďže populácia krajiny neustále stúpa - India už predbehla Čínu a stala sa najľudnatejšou krajinou sveta. Dá sa povedať, že náboženstvo tu nie je súkromná vec, ale spoločensky prežívaná udalosť. Každý je veriaci - ak nie kresťan, tak hinduista alebo moslim. No všetci žijú svoje dni s náboženským duchom, v prítomnosti Boha - konštatuje náš partner v rozhovore.

 

Duchovné stretnutia a dojímavé chvíle

 

Naša dvojtýždňová cesta sa začala v hlavnom meste, kde sme strávili štyri dni. Boli sme ubytovaní v kláštore karmelitánskej provincie. Počas návštevy sme sa stretli s dvoma významnými cirkevnými predstaviteľmi - diecéznym biskupom, otcom Georgom Madathikandathilom a arcibiskupom Andrewsom Thazhathom, predsedom Konferencie biskupov Indie. Ten nás informoval, že pod jeho vedenie spadá až 270 biskupov. Všade nás prijali s mimoriadnou úctou - najmä vďaka tomu, že sme prijali indické rehoľné sestry, ktoré o nás medzičasom podali dobré svedectvo - dodáva s úsmevom otec Róbert.

 

„Boli úprimne šťastní, že sme sestry prijali, a my sme sa im nedokázali dosť poďakovať za to, že nám ich poslali. Navštívili sme nielen rodinu otca Jozefa, ale aj rodiny troch sestier, ktoré prišli k nám - a mohli sme im tak osobne poďakovať za to, že svoje deti vychovali pre službu Cirkvi. Boli to nesmierne dojímavé chvíle.“

 

Svadba s dvoma tisíckami hostí

 

Samotný sobáš bol komornou a duchovne bohatou slávnosťou. Trval asi hodinu a pol, čo nás nijako neprekvapilo. Prekvapujúci však bol počet hostí - takmer dvetisíc - a fakt, že svadobná oslava trvala celý týždeň.

 

India je aj krajinou obrovských spoločenských rozdielov. Po príchode navštívil otec Róbert aj posvätnú rieku Gangu. Ako sám povedal, realita bola horšia, než si predstavoval.

 

„Špina, množstvo biednych ľudí na schodoch... Uvedomil som si, že chudoba má v kresťanstve väčšiu dôstojnosť.“ Na uliciach však nevidel smutných ľudí. V premávke všetci trúbia, no nejde o chaos - trúbenie je jednoducho súčasťou dopravných pravidiel.

 

V Kerale boli ubytovaní v hosťovskom dome kňazského seminára. Slúžili tam svätú omšu a stretli sa so seminaristami. V seminári študuje 120 bohoslovcov, a v samotnej Kerale sú 4 - 5 podobných škôl - čo svedčí o veľkom záujme o kňazské povolanie.

 

„Buďte opäť kvasom spoločnosti“

 

Navštívili sme mnoho chrámov, škôl, detských domovov a starobincov. Videli sme aj nekatolícke pamiatky. Len pár dní po návrate do Komárna zavítala do mesta návšteva z Kongregácie Svätej rodiny. Provinciálnej matke sme ukázali zrekonštruovaný kláštor, kde sestry bývajú. Bola ohromená silou miestnych tradícií a vyjadrila želanie, aby sme odvážne vyznávali svoju vieru v každodennom živote - a opäť boli kvasom spoločnosti,“ zdôraznil kanonik Kiss poučné slová indickej provinciálnej matky.

 

Zdroj: týždenník Magyar7, č. 12/2025