Počas mojej tridsaťsedemročnej kňazskej služby som bez váhania a s úplnou samozrejmosťou prijímal rozhodnutia svojich biskupov, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho rozhovoru, vidiac v rozhodnutí biskupa Božiu vôľu.

 

Prvé moje zaváhanie prišlo pri menovaní za titulárneho seminského a pomocného biskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, dnes už blahoslaveným pápežom Jánom Pavlom II. Cítil som sa nehodný a málo pripravený na plnenie takej dôležitej služby. Bolo to na sviatok Zvestovania Pána v roku 2004. Prvé, čo mi napadlo, boli slová našej Nebeskej Matky: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38).

 

V tejto chvíli mi prichádzajú na myseľ aj slová svätého Pavla: „... tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc a nie my!“ (2 Kor 4,7). Som si vedomý všetkých svojich nedostatkov a hriešnosti. Iba s dôverou v Božiu pomoc, milosrdenstvo a ochranu, ako aj pomoc mojich spolubratov v biskupskej a kňazskej službe, prijímam úplne a bezvýhradne rozhodnutie Svätého Otca Františka o mojom menovaní do služby trnavského arcibiskupa.

 

Ponúkam Pánovi znovu svoj život a prosím ho o dary jeho Svätého Ducha, tak potrebné k službe biskupa.

 

foto: súkromný archív Mons. Jána Oroscha