V tento deň spolu s ním slávili svätú omšu emeritný biskup Mons. Dominik Tóth a emeritný arcibiskup Mons. Ján Sokol, generálny vikár arcidiecézy Mons. Ján Pavčír, členovia kúrie a množstvo kňazov Trnavskej arcidiecézy, ako i z okolitých slovenských diecéz.

 

V homílii sa arcibiskup Orosch zamýšľal nad Pannou Máriou ako vzorom pre novú evanjelizáciu rodín. „Mária sa stala čistou sviecou, ktorá vo svojej jednoduchosti a čistote horí nádherným plameňom a napĺňa naše príbytky vôňou čistého včelieho vosku.“ Ďalej uvažoval nad pomýlenosťou súčasného sveta, vo vymedzovaní istôt: „Podnikatelia a oligarchovia sa opierajú o pevnú valutu, technickí konštruktéri o solídny materiál a správne výpočty. No napriek tomu náš normálny život so všetkými bežnými zárukami zostáva kráčaním po vode.“ To čo platí o osobnom živote platí aj o Cirkvi: „Celé dejiny Cirkvi sú chôdzou po vode. Nespočetnekrát sa v každom storočí zapochybovalo o tom, čo ešte z kresťanstva zostane. Či sa nepotopí pod hladinu.“ Arcibiskup ďalej načrtol historickú paralelu vnútorného boja proti Cirkvi, ktorú za totality predstavovali tzv. pokrokoví kňazi. Podobnú situáciu sledujeme i dnes: „Aby sa choré názory nepriateľov Cirkvi stali medzi veriacimi dôveryhodnejšie.“ V závere veriacich povzbudil, aby sa tak ako ich predchodcovia v roku 1710 utiekali k Matke Božej, ktorá je jedinou istotou v boji s novodobými epidémiami rôzneho typu, ako je napr. individualizmus, citová vyprahnutosť, či bezbrehý konzumný život a denné vykorisťovanie človeka človekom.

 

Na záver sv. omše trnavský dekan, prof. Stanislav Vojtko poďakoval arcibiskupovi Oroschovi za spolu slávenie všetkých deviatich večerných svätých omší Trnavskej novény. Poďakoval i všetkým organizátorom, ale i účastníkom, ktorí sa po deväť dní na piatich sv. omšiach denne zhromažďovali v Bazilike sv. Mikuláša. Za zvuku fanfár nasledovalo zloženie milostivého obrazu Trnavskej Panny Márie z hlavného oltára baziliky a jeho prenesenie zo svätyne do mariánskej kaplnky chrámu, kde zaznelo slávnostné Te Deum.