BRATISLAVA 8. apríla 2021 - Predseda Správnej rady Nadácie Antona Tunegu a bývalý osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Ján Figeľ reaguje na tvrdenia médií, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. „Nie je to pravda," píše vo vyjadrení s advokátom Martinom Timcsákom, s ktorým podali v tejto veci podnet na generálnu prokuratúru, ako aj Európsky súd pre ľudské práva.
Zákaz verejných bohoslužieb a stanovisko ÚS
Vo viacerých médiách sa v uplynulých dňoch objavilo tvrdenie, že Ústavný súd rozhodnutím z 31. marca potvrdil oprávnenosť zákazu verejných bohoslužieb a obradov. Nie je to pravda. Ústavný súd rozhodoval na základe návrhov skupiny poslancov NR SR a generálneho prokurátora. Ani jeden zo spomenutých návrhov však nenapadol rozpor uznesenia vlády č. 160 (ako ani iných opatrení) s článkom ústavy upravujúcim slobodu náboženského vyznania a viery (čl. 24 ods. 2 a 4 Ústavy SR) ako ani s čl. 5 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu z titulu obmedzenia náboženskej slobody. Návrh skupiny poslancov spochybňoval existenciu dôvodov na predĺženie núdzového stavu a návrh Generálneho prokurátora nastavenie podmienok celoplošného testovania v spojení so zákazom vychádzania. Ústavný súd SR preto 31. marca 2021 nerozhodoval meritórne o tom či vládne opatrenia (uznesenie vlády č. 160, resp. vyhláška ÚVZ č. 131/2021) odporujú ústavnej garancii náboženskej slobody alebo nie. Teda nerozhodol o tom či zákaz verejných bohoslužieb a obradov bol oprávnený alebo nie. Potvrdzuje to napokon aj tlačové vyhlásenie Ústavného súdu. Hovorí o tom, že "Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. marca 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 2 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu... je v súlade s čl.1ods.1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu."
Náboženská sloboda predstavuje jedno zo základných ľudských práv. Ochrana ľudských práv pritom tvorí jeden z fundamentálnych pilierov spoločenskej zmluvy medzi občanmi a štátom, ktorá má podobu ústavy. Aj tu platí staré rímske pravidlo, podľa ktorého sa dohody majú dodržiavať. A preto sú v základnej legislatíve štátu zadefinované prísne podmienky, za ktorých možno základné práva obmedziť. To sa vzťahuje aj na prípad núdzového stavu vyhláseného v dôsledku pandémie. Niet pochýb, že základná legislatíva štátu (ústavný zákon č. 227/2002 Z. z. – viď čl. 5 ods. 4) neumožňuje v čase pandémie obmedziť náboženskú slobodu, pod ktorú priamo z ústavy patrí (okrem iného) aj právo na verejné bohoslužby a verejné obrady. Je pritom jasné, že v dôsledku vládnych opatrení (v súčasnosti uznesenia vlády č. 160 ako aj vyhlášky ÚVZ č. 131/2021) nie je možné realizovať náboženskú slobodu účasťou na verejných bohoslužbách a obradoch, čo znamená, že náboženská sloboda bola v tomto smere celkom jednoznačne oklieštená. Keďže k tomuto obmedzeniu došlo v rozpore s ústavným zákonom č. 227/2002 Z. z., znamená to, že vláda svojimi opatreniami (pokiaľ ide o zásah do náboženskej slobody) porušila spoločenskú zmluvu medzi štátom a občanmi (ústavu), čo považujeme za vážny zásah do práv občanov ako aj za nebezpečný precedens do budúcnosti. Nápravy z porušenia každej zmluvy sa možno domáhať na súde. V prípade porušenia spoločenskej zmluvy (ústavy) zásahom do náboženskej slobody (vládnymi opatreniami) je takýmto súdom na úrovni vnútroštátnej Ústavný súd Slovenskej republiky a na úrovni európskej Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu (ESĽP).
V súlade s vyššie uvedeným ako aj s judikatúrou súdu v Štrasburgu zastávame názor, že prijaté a opakované opatrenia proti verejným bohoslužbám pre ochranu verejného zdravia sú na Slovensku sú nielen nezákonné, ale aj nelegitímne a neprimerané. Preto sme najprv dvakrát samostatne (15. februára a 8. marca) a následne so skupinou podnecovateľov (22. marca) žiadali Generálneho prokurátora SR, aby sa obrátil na Ústavný súd SR s návrhom na preskúmanie súladu vládnych opatrení s Ústavou SR (čl. 24) a s Európskym dohovorom o ľudských právach (čl. 9). Zároveň sme 24. februára poslali ESĽP sťažnosť. Nami iniciované podania Generálnemu prokurátorovi na obranu náboženskej slobody sa pred Ústavný súd zatiaľ nedostali, keďže Generálna prokuratúra v tomto smere zatiaľ neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Sťažnosť na ESĽP bola už v Štrasburgu zaregistrovaná. Súd sa ňou teda bude zaoberať. Európske inštitúcie na dôvodné podnety odpovedajú, na rozdiel od členov Matovičovej vlády. List s návrhmi z 28. februára bol zaslaný všetkým jej členom. Týkal sa riešenia situácie so zablokovanými bohoslužbami, s opatreniami v nemateriálnych oblastiach (školstvo, kultúra, šport) a strategickej investície do výroby pandemickej vakcíny na Slovensku. Doteraz premiér ani ministri neodpovedali, aj keď si medzitým všetci okrem jedného vyžiadali nové mandáty.
Podanie na ÚS vo veci ochrany náboženskej slobody je stále možné a potrebné. Procesnú legitimáciu má prezidentka, skupina aspoň 30 poslancov parlamentu, verejná ochrankyňa práv alebo generálny prokurátor, ktorý už tieto spracované podnety dostal. V záujme spravodlivosti, ústavného poriadku a pre právnu istotu do budúcnosti je potrebné preskúmať spomínané vládne opatrenia vo veci ich súladu s ústavnou úpravou slobody náboženského vyznania a viery. Inak namiesto plurality, zodpovednej slobody, kultúry dialógu a spolupráce štátu s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, ktoré v súlade s čl. 24 ods. 3 Ústavy “rozhodujú o svojich záležitostiach samy”, bude narastať a dominovať etatizmus, nadradenosť orgánov štátnej moci, ako aj konanie vládnych inštitúcií nad rámec platných limitov. Ak si pritom zvykneme na obmedzovanie základných práv vládnou mocou nad medze priznané ústavou a teda na porušovanie spoločenskej zmluvy, hrozí, že sa takýto postup stane normou aj v činnosti budúcich vlád. To môže viesť (okrem iného) aj k nebezpečnej erózii koncepcie ochrany základných práv a slobôd, pri ktorej tieto nebudú v činnosti štátu rešpektované. Ostanú deklarované iba formálne ako to poznáme z obdobia komunistického režimu. Pokiaľ ide o ÚVZ, pripomíname, že ide len o rozpočtovú organizáciou ministerstva zdravotníctva. Nie je ani len ústredným orgánom štátnej správy, no už rok siaha na základné ľudské práva.
Nikde v okolitej Európe nie sú voči veriacim v chrámoch prijaté tak striktné opatrenia ako u nás. A súdy takéto zákazy už zrušili v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Švajčiarsku a Škótsku. Nedávne gesto umožnenia individuálnej pastorácie je pozitívne, no len veľmi relatívne. V podstate je to ako vrátenie obhryzenej chlebovej kôrky z odcudzeného bochníka. Aký pocit má mať okradnutý majiteľ chleba pri takomto akte? Pocit vďačnosti? Žiadne kompenzácie nebudú. A veriaci ich ani nepýtajú. Stačí im návrat k rešpektovaniu práva. Denné počty mŕtvych a hospitalizovaných klesajú. Farby COVID-Automatu by mali postupne blednúť a opatrenia by sa mali uvoľňovať. Rešpektovanie ústavného poriadku a zákonov vo všetkých oblastiach života spoločnosti je základným východiskom spravodlivosti a práva. A to nielen zo strany občanov, ale aj a predovšetkým zo strany nositeľov štátnej moci, včítane vládnej a súdnej. Je to dôležité dnes i pre budúcnosť. Len na tomto základe môžeme úspešne rozvíjať Slovensko ako spravodlivý a demokratický štát so zodpovednou, solidárnou a zdravou spoločnosťou.
Ján Figeľ
Osobitný vyslanec pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ (2016-19)
JUDr. Martin Timcsák
advokát
Zdroj: tkkbs.sk
Zdieľaj
